Pišta Pipa jubiluje - 60

január 2011 - ŠTEFAN PIPA, kapitán slávneho tímu volejbalistov ČH Bratislava, vstúpil medzi šesťdesiatnikov

Od hasičov k policajtom

„Ďakujem, ale ja sa cítim na tridsať," chichotal sa Štefan Pipa, keď sme mu blahoželali k okrúhlemu jubileu. Kapitán slávneho tímu volejbalistov ČH Bratislava, ktorí v roku 1979 ako doteraz jediné slovenské volejbalové mužstvo vyhrali EPM a o dva roky neskôr svoju úspešnú éru pečatili aj prvenstvom v PVP, vstúpil v nedeľu medzi šesťdesiatnikov. Ako inak - na chalupe na Záhorí si štrngol slivovicou. Narodeniny však oslávi na viac etáp. Oficiálne v kruhu najbližších v piatok, pri slávnostnom stole nebudú z jeho niekdajších spoluhráčov chýbať ani Štefan Králik, Ľubor Halanda či Zlínčan Zdeněk Kroča. Vedu zo svojich súčasných rokov nerobí. „Päťdesiatku som privítal intenzívnejšie, bola to väčšia udalosť. Šesťdesiatka? To už vám ide vek dole kopcom," neopúšťa ho dobrá nálada.

V najvyššej súťaži sa ešte „motkal" ešte aj takmer s piatimi krížikmi na chrbte. V sezóne 1996/97 pomáhal Myjave ako hrajúci tréner a v jednom mužstve si zahral aj so svojím starším synom Martinom. Štefan Pipa je však Bratislavčan. Ako repa. Vyrastal v blízkosti Tehelného poľa či na Kuchajde. „Bývali sme na Riazanskej ulici. Otec bol hasič, pod oknami služobného bytu sme mali volejbalové ihrisko, na ktorom s kolegami v rámci telesnej prípravy hrávali," spomína. Otec ho vodieval aj na Palisády, kde vonku na antuke hrávali legendy ako Golian a Labuda. Do dorastu Slovana Bratislava ho ako sedemnásťročného zlanáril kamarát Jozef Banáš, neskorší poslanec a spisovateľ. Trénovali na ihriskách v Mierovej kolónii. Na vojenčinu narukoval do ČH Bratislava, s ktorou zažil vypadnutie z federálnej ligy i návrat do nej. Po tom, ako mužstvo začal trénovať Pavel Schenk, sa stal kapitánom. Zvolili si ho spoluhráči. Kapitánčil od roku 1973 až do konca pôsobenia v „červenke" do roku 1982. Následne si spolu so Štefanom Králikom zahrali v národnej lige vo Vrábľoch a s aktívnou činnosťou sa rozlúčil pred vyše trinástimi rokmi v myjavskom drese.

Štefan Pipa bol kapitánom tímu, ktorý sa výrazne zapísal do histórie slovenského i česko-slovenského volejbalu. Ako prvý zo Slovenska získal v silnej konkurencii českých klubov v roku 1978 titul majstra bývalého Československa, o rok neskôr vyhral EPM, o ďalšie dva pohár číslo dva. Už to znie možno ako fráza, ale v „červenke" sa v tom čase naozaj zišla skvelá a vynímočná partia. Hráči vedeli zabojovať a podržať sa na ihrisku, dokázali sa však stretnúť a rozdebatovať si nielen volejbalové témy aj mimo športovej haly. Za sprievodu Kročovej gitary si zaspievať či v nedeľu v Šenkvickej rozoberať zápasy... O dva roky starší Ján Tokár zomrel pred rokom. Z vtedajšieho úspešného mužstva tak Pipa zostal najstarší žijúci hráč. Šesťdesiatnikov však bude v partii každoročne pribúdať. O rok mladší je Sirvoň, o dva Králik a Kroča, o štyri Halanda, o päť Cifra či o šesť Novotný a Repák.

Z volejbalového diania sa vytratil. Teda z vrcholového, pretože ako pedagóg na katedre telesnej výchovy a športu na Akadémii policajného zboru v Bratislave trénersky viedol reprezentačné mužstvo slovenských policajtov v kvalifikácii ME. Boli obdobia, že sa vo federálnej reprezentácii objavil ako jediný Slovák. Štartoval na svetovom šampionáte, troch majstrovstvách Európy a dvoch olympiádach. Mohol i na tretej v Moskve 1980, ale zastavilo ho zranenie. Rovnako ako aj v samotnom finále EPM 1979 v Bruseli. Najskôr Bratislavčania v semifinálovom dueli vyradili 3:2 obhajcu prvenstva poľský Plomien Milowice v zostave s majstrami sveta a olympijskými víťazmi Bosekom, Gawlowským či Sadalským. V zápase o zlato s rumunskou Steauou Bukurešť sa ČH musela v piatom sete zaobísť bez svojho zraneného kapitána. Po úvodnom šoku 1:8 nasledovala trinásťbodová šnúra na 14:8 a rozhodujúci set vyhrali chlapci od Dunaja 15:9. Na pamätnej fotografii Štefan Pipa dvíha nad hlavu historickú trofej, ktorá však neskôr záhadne zmizla.

Priezvisko Pipa však z volejbalových dresov nevymizlo. Pod vysokou sieťou sa objavili obaja jeho synovia 35-ročný Martin a o tri roky mladší Michal. Martin ako libero odohral v slovenskej reprezentácii 201 zápasov, rovnako ako tatko štartoval na troch európskych šampionátoch. Ako sa pozerá na synovu kariéru? „V kolektívnom športe to je vždy o tom, aká partia sa zíde. Myslím si, že Martin má výkonnostne na to, aby pomohol ešte aj reprezentácii." Vidí sa však už aj v troch vnúčatách. Martin má šesťročnú Emu, Michal dvojročného Tomáša a dvojmesačnú Katku. „Verím, že aj oni pôjdu v mojich šľapajách," vyslovil čerstvý šesťdesiatnik jedno zo svojich želaní.

PAVOL KUBIŠ

KTO JE ŠTEFAN PIPA

Narodil sa 10. januára 1950 v Bratislave. Bol kapitánom volejbalistov ČH Bratislava, ktorí v roku 1979 vyhrali EPM a o dva roky neskôr PVP. S „červenkou" získal v rokoch 1978, 1979 a 1981 aj tri tituly majstra ČSSR. V československej reprezentácii odohral v rokoch 1971 až 1980 vyše 220 zápasov. Štartoval na OH 1972 v Mníchove (6. miesto) a OH 1976 v Montreale (5.), na MS 1974 v Mexiku (5.) a na ME 1971 v Miláne (2.), 1975 v Belehrade (6.) či 1977 v Helsinkách (6.).

NAJ ŠTEFANA PIPU

NAJPAMäTNEJŠÍ ZÁPAS

„Najlepší volejbal sme hrali asi v roku 1981 na finálovom turnaji PVP v Belgicku. Konkurencia bola nabitá. Rusi, Rumuni a Bulhari, po moskovskej olympiáde mal každý súper v tíme niekoľko olympionikov."

NAJSMUTNEJŠÍ ZÁPAS

„Na olympiáde v Montreale proti Poľsku. S neskoršími olympijskými víťazmi bojovali o postup zo skupiny, prehrali sme 1:3. Pokazil som dôležitú loptu, ktorá ma veľmi mrzela."

NAJNEPRÍJEMNEJŠÍ SÚPER

„Tým bola vždy Zborná. Vo federálnej lige Liberec, Odolena Voda či RH Praha, v zápasoch s ňou bolo cítiť aj veľkú rivalitu policajných klubov. V každej sezóne bol nepríjemný vždy niekto iný."

NAJVÄČŠÍ KAMARÁT

„V ´červenke´ to bol Ľubor Halanda, s ktorým sme tvorili dvojičku v rozvičke i na hotelovej izbe. V reprezentácii vtedajší kapitán RH Praha Zdeněk Groessl. Keď som začínal, uviedol ma do mužstva."