Nemec st. sa vracia do reprezentácie

„Tesne pred odchodom na zimnú olympiádu do Vancouvru, na ktorú odchádzal so slovenskou výpravou, mi telefonoval prezident Slovenskej volejbalovej federácie Ľubor Halanda. Povedal mi, že sa dozvedel o mojich dobrých výkonoch a je záujem, aby som sa vrátil do reprezentácie."

Myslíte si, že sa radil s vaším klubovým trénerom v hotVolleyse Viedeň Igorom Prieložným?

„Myslím si, že impulz nešiel od neho, pretože v klube bol iba krátko. Skôr to vychádzalo z toho, ako som hral v rakúskej lige proti Innsbrucku a Aich Dobu, ktoré vedú doterajší Zaniniho asistenti pri reprezentácii Štefan Chrtiansky a Miroslav Palgut."

Prikývli ste hneď?

„Pán Halanda chcel vyjadrenie hneď, definitíva však padla až po telefonátoch s trénerom Zaninim. S ním som sa na túto tému bavil už pred vyše rokom, keď som hral v talianskej Mantove. Nikdy to však nedošlo do finálnej fázy. Navyše v reprezentácii nebola núdza o blokárov, takže to bola pre mňa uzavretá vec, nič som nehrotil. Teraz Zanini i SVF prejavili konkrétnejší záujem. Povedal som, že keď ma potrebujú, tak idem."

Čo definitívne rozhodlo?

„Viac vecí. To, že mi zavolal aj prezident SVF a taktiež šanca vrátiť sa do reprezentačného mužstva, ktorému chcem pomôcť. Pôsobiť pod Zaniniho taktovkou bude pre mňa nóvum."

Dlhé roky ste legionárčili v Taliansku, napríklad aj v Perugii, ktorú svojho času Zanini trénoval. Nikdy ste sa nestretli v jednom klube?

„Nie, v žiadnom."

Nedávno sa stal manažérom slovenských volejbalistov ďalší bývalý reprezentant Branko Pistovič. Lanáril vás aj on?

„S Brankom som o tom nehovoril. Teším sa však, že bude pri mužstve, je to pozitívne. Telefonoval som o tom priamo s trénerom Zaninim, ktorý mi povedal svoju predstavu."

Posledný zápas v slovenskom drese ste odohrali 11. septembra 2003 na ME v Lipsku proti Španielom. Po prehre 1:3, ktorá uzavrela biedne vystúpenie Slovákov na tomto šampionáte, ste sa s reprezentáciou rozlúčili...

„To, ako sa skončila moja dlhoročná reprezentačná kapitola, ma vôbec neteší. Bola to iba dohra určitých udalostí, nemal som dobrý pocit z toho, že takto máme končiť v národnom tíme."

Účasti na tomto turnaji predchádzal pamätný štrajk volejbalových reprezentantov, najmä skupina starších hráčov bojovala za lepšie podmienky. Posunulo sa to dopredu?

„Bojovali sme za lepšie podmienky, za lepšiu stravu na sústredeniach, za lepšie technické vybavenie. Dnes je to iné, situácia sa výrazne zlepšila. Mohlo to prísť skôr ako prišiel k tímu tréner Zanini."

Povedal vám Zanini, čo konkrétne od vás čaká?

„Keď sme sa rozprávali o minuloročnom účinkovaní reprezentácie v kvalifikácii MS i na ME v Turecku, zhodli sme sa v odbornom fakte, že mužstvo málo bráni."

Dohodli ste sa na spolupráci, považujete za hotovú vec, že si zahráte v kvalifikácii ME 2011?

„Nie, tak to neberiem. Tréner sa ma pýtal, či ma môže napísať do širšieho kádra. Rátam s tým, že všetci - vrátane blokárov - sa budeme biť o svoje posty. Myslím si, že je to prirodzená vec a vôbec nerátam s tým, že by som mal hneď dostať do tímu bojujúceho o postup na európsky šampionát. Nominácia je vecou trénerov a SVF. Prijal som pozvánku do reprezentácie a môj prínos nech posúdia iní."

Vybudovali ste si svoje meno, získali ste kopec titulov a úspechov, reprezentovali ste ešte aj bývalé Česko-Slovensko. Máte chuť bojovať o miesto s generáciami mladších hráčov?

„Mám a veľkú. Som pripravený pobiť sa o miesto zostave."

Keď ste si lúskali mená v širšej nominácii, čítali ste niektoré prvý raz?

„Boli tam aj neznáme mená. Základ mužstva však dobre poznám. Myslím si, že mám prehľad."

Pokiaľ by ste prispeli k prípadnému postupu Slovenska, uvažovali by ste aj tom, že by ste si na budúcoročnom európskom šampionáte v Česku a Rakúsku zahrali?

„To nechcem predbiehať. Najskôr sa musím dostať do užšej nominácie a odohrať kvalifikáciu, po nej sa uvidí."

Pamätáme si podobnú situáciu z Grécka, kde váš vrstovník a niekdajší spoluhráč z VKP Bratislava i slovenskej reprezentácie Andrej Kravárik pomohol pred dvoma rokmi tímu k postupu, ale na vlaňajší šampionát do Turecka už necestoval.

„O konci kariéry neuvažujem, v klube sa mi darí a celú sezónu som odohral bez vážnejších zranení. Ide mi to. Najskôr šak vtreba urobiť jeden krok, je predčasné špekuľovať o tom, čo bude budúci rok. Chcem si nájsť dobrý klub, chcem ešte hrať na čo najvyššej úrovni."

Po dlhých rokoch v Taliansku ste sa vrátili bližšie k domovu, vo Viedni ste vlani podpísali zmluvu na poslednú chvíľu až v septembri práve počas ME. Ako bilancujete tento krok?

„Do hotVolleysu som prestúpil naozaj v hodine dvanástej. Keď si uvedomím, koľko mladších blokárov zostalo bez angažmánov, v podstate som z nepríjemnej situácie vykľučkoval dobre. Nepodceňujem skutočnosť, že som vo Viedni. Nedehonestujem kvalitu stredoueurópskej ligy MEL, v ktorej hrajú tri najlepšie rakúske kluby spolu napríklad aj s Humenným. Innsbruck a Bled sa presadili aj v Lige majstrov, slovinský majster dokonca postúpil do Final Four. Na to, ako to na začiatku vyzeralo hrozne, tak sezónu hodnotím pozitívne. Teší ma, že dokážem držať krok s blokármi, ktorí sa presadzovali v Lige majstrov. Z toho, že nie som v Taliansku, nerobím vedu. V období finančnej krízy viaceré tamojšie kluby dlhujú hráčom nemalé peniaze. Vo Viedni takýto problém nemám, po tejto stránke to klape. Aj keď možno je tých peňazí menej ako v kluboch, v ktorých som hral predtým. Mám ich však v rukách a sú isté, čo mnohí hráči v lepších a zvučnejších kluboch nemôžu povedať. Som spokojný aj po športovej stránke. Bilancovať však ešte nechcem. Máme šancu postúpiť do finále play-off a bojovať o rakúsky titul."

HotVolleys vkročil v rakúskej lige do play-off z tretej pozície. V semifinále ste s druhým Aich Dobom vyhrali prvé dva zápasy 3:2, v treťom ste však v stredu doma prehrali 0:3.

„Nezvládli sme ho. Hráči Aich Dobu nemali čo stratiť, riskovali a všetko im vychádzalo. Ide sa ďalej, štvrtý a prípadný piaty zápas sa však odohrajú na ich palubovke."

Aké reakcie ste mali na svoje rozhodnutie vrátiť sa do slovenskej reprezentácie?

„Okrem mojich najbližších doteraz o tom v podstate nikto netušil. Z volejbalistov o tom vedeli môj synovec Martin a klubový spoluhráč Tomáš Kmeť, ktorý je taktiež reprezentačným blokárom. Už však prichádzajú prvé gratulácie."

Chýba vám v tíme niekto z vašich bývalých spoluhráčov, ktorí by mali reprezentácii čo dať?

„Napríklad nahrávač Pavel Chudík, ten však skončil s volejbalom. Vlani som v duchu rátal s tým, že sa vráti univerzál Gabriel Chochoľák a urobí zdravú konkurenciu môjmu synovcovi Martinovi. Gabo v Innsbrucku dokazuje, že by do reprezentácie patril. Tým nechcem dehonestovať súčasných reprezentantov. Po tom, ako sme viacerí odišli a začal sa formovať nový tím, aj v základnej šestke chýbala väčšia konkurencia, ktorá by ju posunula dopredu. V novotvoriacom mužstve by sa vtedy uplatnili dvaja-traja starší skúsenejší hráči."

Črtá sa vám zaujímavá výzva zahrať si s jednom mužstve s vaším synovcom Martinom. Práve po vás prevzal v reprezentácii dres s číslom desať, vráti vám ho?

„O reprezentácii sme sa rozprávali, ale o čísle nie. Maťa taká otázka, či mi má vrátiť desiatku, nenapadla, čo je správne. Tešil sa, že sa spolu stretneme v jednom tíme."

A keby sa vás opýtal, či ju nechcete späť?

„Tak by som mu povedal, že je jeho a ja, pokiaľ budem môcť, si vezmem pätnástku alebo šestnástku. Šestnásteho sa narodili všetky tri moje dcéry. V máji 1996 Dominika a Veronika a vlani v auguste Emma."

PAVOL KUBIŠ

NEMCOVE NAJ V REPREZENTÁCII:

NAJKRAJŠIA SPOMIENKA: „Prvá ´Európa´ v roku 1997 v Holandsku bola super, v ťažkej skupine sme zdolali Rusov 3:2 a siahali sme vysoko. To bol veľký zážitok."

NAJV0ÄČŠIE SKLAMANIE: „Zápas v kvalifikácii MS 2002 proti Bulharom. V Prešove sme s nimi prehrali 0:3, za určitých okolností nám k postupu na svetový šampionát v Argentíne stačilo vyhrať jediný set."

NAJHORŠIA SPOMIENKA: „Naše účinkovanie na ME 2003 v Nemecku, na ktorých som sa pohádal aj s mojimi najbližšími kamarátmi. Ranilo ma to osobne, na druhej strane som si z toho zobral ponaučenie do ďalšej kariéry."