Prihlásenie
Koordinačné schopnosti vo volejbale
Efektivitu vykonávania jednoduchých, ale hlavne zložitých pohybových prvkov si nemôžeme predstaviť bez koordinačných schopností, ktoré priamo podmieňujú dosahovanie vysokých športových výkonov. Celá motorická schopnosť každého jedinca je závislá od stupňa rozvoja koordinácie pohybov. Tieto schopnosti sú dosť výrazne geneticky podmienené, ale cieľavedomým a systematickým rozvíjaním ich môžeme podstatne zlepšiť.
(Používanie akýchkoľvek statí z článku je možné iba so súhlasom autora, resp. musíte to vo svojich prácach uvádzať ako citácie)
Koordinačné schopnosti sa charakterizujú ako komplexné, relatívne samostatné predpoklady na výkonovú reguláciu pohybových činností. Vysoká úroveň týchto schopností umožňuje koordinovať pohyby častí tela, integrovať pohyby do celkov a umožňuje adaptovať sa na nové podmienky pohybovej činnosti.
Práve konfrontácia našich družstiev so svetovou špičkou ukazuje, že zaostávanie hráčov v mnohých činnostiach pramení práve v nedostatočnom rozvoji koordinačných schopností. Výrazne sa to prejavuje hlavne v ľahkosti riešenia situácií, v rýchlosti reakcie, priestorovej orientácii a v anticipácii ďalšieho vývoja.
Koordinačné schopnosti sa prejavujú v rozdielnom ovládaní pohybových činností, v tempe, v presnosti a v spôsobe osvojovania si nových činností a v aktualizácii pohybových programov. Tiež sa prejavujú vo využívaní získaných návykov, v stupni využitia a hospodárenia s energetickými a funkčnými možnosťami, v účelných a v neposlednej rade aj estetických pohyboch.
Z toho usudzujeme, že rozvoju týchto schopností sa venuje buď nedostatočná pozornosť, alebo sa neuplatňujú vhodné prostriedky. Preto je v tréningovej činnosti potrebné voliť také prostriedky, ktoré sa svojím charakterom a štruktúrou približujú herným situáciám, ktoré musí hráč pravidelne riešiť v zápasoch. Znamená to, že cvičenia je potrebné vykonávať pod určitým časovým a priestorovým tlakom, s aktívnou účasťou spoluhráča, s modelovaním herných situácií a navodzovaním nešpecifických podmienok. Do herných situácií sa zapája viac hráčov, aby sa navodila atmosféra hry a vzájomnej spolupráce. Pri zdokonaľovaní sa využívajú súťaživé formy, alebo sa ich vykonávanie sťaží pridaním presne špecifikovanej prekážky (napr. odbitia do vymedzeného priestoru).
Vzhľadom na špecifikáciu volejbalu, ako športovej hry je potrebné si uvedomiť, že zameranosť cvičení nemôže mať všeobecný charakter, ale cvičenia je potrebné realizovať cielene na vybranú oblasť koordinačných schopností. Špeciálne zameraná časť tréningovej jednotky na rozvoj koordinačných schopností by mala trvať 15-20 minút. Volí sa výber 4-6 cvičení s počtom sérií 3-4 a počtom opakovaní 8-10. Výber sa špecifikuje podľa stupňa rozvoja týchto schopností u trénujúcich hráčov a zamerania konkrétnej tréningovej jednotky.
REAKČNÁ SCHOPNOSŤ
Je to schopnosť rýchlo začať a následne realizovať krátkotrvajúcu pohybovú činnosť maximálnej intenzity na určitý podnet.
Vo volejbale sa využíva jednoduchá aj zložitá reakčná schopnosť. Väčšinou na jednoduchý prvotný podnet, hlavne zrakový. Po začiatku rozohry ostatní hráči reagujú už podľa vyvíjajúcej sa situácie aj v už zložitých podmienkach. Táto schopnosť je využívaná vo volejbale niekoľko krát v každej hre. Na stupeň jej použitia vplývajú faktory, ako sú: pohlavie, rozcvičenie, skúsenosti, únava, motivácia, vplyv prostredia počas hry a pod.
Cvičenia na rozvoj reakčnej schopnosti sa volia vo všetkých fázach tréningovej jednotky. Na úvod ako rozvíjajúci, pre nové schopnosti, ale aj na záver ako drill v sťažených podmienkach v únave.
ROVNOVÁHOVÁ SCHOPNOSŤ
Schopnosť zachovať rovnováhu tela, prípadne ju obnoviť po jej narušení môžeme systematickou a správne zameranou tréningovou činnosťou podstatne zlepšiť. Vo volejbale je to schopnosť bez ktorej by hráč nemohol správne zaujať svoje miesto v hre, ani cielene pôsobiť na loptu počas hry. Ako najspoľahlivejší parameter pre posudzovanie stability postoja sa ukázala rýchlosť pohybu ťažiska. Pre rovnováhovú schopnosť je dôležitá plocha opory, senzomotorické informácie z vestibulárneho aparátu, zrakového aj kinestetického aparátu.
Samostatne hovoríme o statickej rovnováhovej schopnosti, ktorá hráčovi zabezpečuje také pevné postavenie, ktoré mu umožní okamžité zasiahnutie do hry (napr. postavenie hráča na prijme, v príprave na blok, atď.). Dôležitou časťou je aj následná dynamická rovnováhová schopnosť počas pohybovej činnosti. Príčinami narušenia, na ktoré je potrebné sa tréningom pripraviť môžu byť aj meniace sa podmienky pre konkrétnych hráčov na základe vývoja hry. Iba výborne pripravený jedinec je schopný zastúpiť aj iného spoluhráča na jeho poste v prípade záchrany akcie vo vlastný prospech.
Táto schopnosť by sa mala rozvíjať predovšetkým v polohách, ktoré sú typické pre jednotlivé posty a herné situácie.
KINESTETICKO-DIFERANCIAČNÁ SCHOPNOSŤ
Schopnosť hráča riadiť sa v priestore a čase, vysoká presnosť pohybov a schopnosť vedome upravovať intenzitu svojich pohybov tak, aby sa riešili krízové situácie je významným stupňom hodnotenia vyspelosti hráča vo volejbale. Túto schopnosť charakterizuje výber vhodných pohybov na riešenie vzniknutých situácií, presné rozlišovanie požadovaného silového úsilia, správneho odhadu priestoru a časovej následnosti. Je to ten trénermi hľadaný "cit na priestor", "cit na časovanie pohybov", "cit na loptu", atď. Tým sa stávajú tieto schopnosti predpokladom k vysokej presnosti, precíznosti a ekonomickosti riešení herných situácií.
ORIENTAČNÁ SCHOPNOSŤ
Je to schopnosť hráča rýchle a presne určiť svoje miesto a postavenie v priestore v každom okamihu hry. Na základe tohto sa volejbalista snaží pružne zareagovať a zmeniť svoje postavenie na základe postavenia spoluhráčov, protihráčov, prečíslenia či riešenia neštandardnej hernej situácie či náhle vzniknutej prekážky. Prejavuje sa vystihnutím akcie na súperovej strane ihriska, i vystihnutím predchádzajúcej akcie vlastného hráča. Hráč musí neustále sledovať hru, analyzovať ju, vyhodnotiť a prijať najvýhodnejšie riešenie. (Ideálny hráč pre každého trénera...).
Pri rozvoji tejto pohybovej kvality sa kladie dôraz na vestibulárny aparát. Svoju úlohu tu ale zohráva aj vysoká úroveň rozvoja kondičných schopností. Ak volejbalista nemá dostatok síl, akékoľvek výhodné riešenie nedokáže realizovať.
RYTMICKÁ SCHOPNOSŤ
Schopnosť vykonávať pohyby v súlade so zadaným vonkajším rytmom (frekvenciou) alebo vo vlastnom vnútornom rytme napomáha k dosahovaniu kvalitných športových výkonov. Dosiahnutie vysokého stupňa rytmickej schopnosti umožňuje hráčovi previesť kvalitne svoje činnosti jednotlivca (rozbeh a odraz na smeč a podanie, práca blokára pri sieti, a pod.). Rovnako dôležité je však aj schopnosť meniť rytmus a to nie len v individuálnych činnostiach hráča, ale aj v rytme súhry šiestich hráčov. Preto je výhodné koordinačné cvičenia často realizovať v rôznom rytme, a často meniť rytmus nečakane, aby si hráči zvykli na neustálu zmenu rytmu, ktorá je základom v technicko- taktickom poňatí hry.
Z týchto charakteristík vyplýva, že koordinačné schopnosti majú významné postavenie pri osvojovaní si a zdokonaľovaní pohybových zručností. Vo volejbale, kde sú podmienky premenlivé a realizácia pohybového výkonu je sťažená činnosťou súpera zohrávajú zohrávajú podstatnú úlohu na konečnom výsledku hry. Hráči sa neustále prispôsobujú meniacim sa podmienkam, tvorivo vkladajú naučené prvky do súhry a do nových pohybových reťazcov. Koordinačné schopnosti sú nie len jedným z hlavných predpokladov rýchleho a kvalitného osvojenia si a stabilizácie techniky hry, ale aj jej efektívne využívanie v súťažných podmienkach.
MÔŽEME SI DOVOLIŤ ZARADIŤ KONDIČNÚ A KOORDINAČNÚ PRÍPRAVU NA TRÉNINGOVEJ JEDNOTKE AJ INDIVIDUÁLNE ?
V žiadnom družstve, ani v takom, ktoré spoločne trénuje už viac sezón nie sú všetci hráči na rovnakej úrovni v rozvoji pohybových schopností. Je to dané viacerými komponentmi. Hra však vždy vyžaduje synchronizované družstvo, pokiaľ ide o herný výkon. Ale ako je to v kondičných schopnostiach?
- Základom je, aby všetci hráči mali stupeň rozvoja kondičných a koordinačných schopností na úrovni plnej použiteľnosti v hre. AK HRÁČ NEDOSKOČÍ ALEBO NEDOBEHNE A NEODRAZÍ SA NA SMEČ, ČI BLOK NEMÁ TAM ČO ROBIŤ. A hráč to vie!
- Pri hernom tréningu, kde sa celé družstvo nezapája do akcie, čo s ostatnými? Necháme ich len tak pozerať? /li>
- Občas sa objavuje trénerský „STRACH“ zo špičkových hráčov. A potom nemá dosť odvahy individualizovať a dať niekomu viac a inému menej. HRÁČ AK ZACÍTI TRÉNEROV STRACH, VYUŽIJE TO.
PRETO
- Verme hráčom (skúsenejším) a nechajme ich aj samostatne podľa inštrukcií rozvíjať svoje telo.
- Dajme im samostatné úlohy, kde a v čom sa majú zlepšiť a dajme im adekvátny čas na dosiahnutie výsledku.
- Hráči si takto sami v rozmedzí určenom trénerom spoluriadia tréningový proces. Kontrolujme to iba orientačne.
- Na záver verejne pochváľme hráča, za to čo urobil, ak niečo dosiahol, alebo pred celým družstvom skonštatujme, že neurobil nič...
(Používanie akýchkoľvek statí z článku je možné iba so súhlasom autora, resp. musíte to vo svojich prácach uvádzať ako citácie)