Kondičná príprava mládeže

Mládežnícke kategórie sú charakteristické tým, že takmer vždy máme výrazne obmedzený čas na tréningovú činnosť. Preto je vhodné už v týchto kategóriách začleňovať kondičnú prípravu do herného tréningu. U dospelých je tento prvok bežnou súčasťou tréningovej činnosti, ale u mládeže je organizačne ťažšie zvládnuť takéto tréningové jednotky. Keď má tréner dostatočný čas na realizáciu plnohodnotného tréningu vo všetkých jeho aspektoch, je to optimálny stav. Vtedy je dostatok času nie len na plnohodnotný herný tréning, ale aj na pravidelnú a kvalitnú kondičnú prípravu. Počas celého roku je potrebné budovať a rozvíjať u mládeže základné pohybové schopnosti. Kondičné aj koordinačné.  Nie je možné nerealizovať kondičnú prípravu a venovať sa iba hernému tréningu. Takmer určite by sme dospeli do stavu, kedy by mladí hráči už neboli schopní adekvátne plniť herné úlohy a vtedy by už bolo neskoro začínať kondičnú prípravu odznova. Došla by im - jednoducho povedané - PARA V KOTLI...

(Používanie akýchkoľvek statí z článku je možné iba so súhlasom autora, resp. musíte to vo svojich prácach uvádzať ako citácie)

KONDIČNÁ PRÍPRAVA MLÁDEŽE - Z Á S A D Y

n      Mládež nie sú dospelí hráči ! - zásada primeranosti

n      Mládež má problém s ťažkými prvkami - zásada postupnosti

n      Mládež nemá dostatočnú výdrž - zásada systematickosti

n      Mládež má horšiu priestorovú predstavivosť - zásada názornosti

n      Mládež si musí pohybové prvky často opakovať - zásada cykličnosti

VÝCHODISKÁ PRE KONDIČNÚ PRÍPRAVU MLÁDEŽE

n      Somatické a funkčné parametre

n      Psychická odolnosť na tréningovú činnosť a zápasy

n      Limitujúce pohybové schopnosti pre jednotlivé činnosti vo volejbale

n      Správne zhodnotenie aktuálneho stavu (všeobecne)

n      Sociálne, materiálne a iné vonkajšie parametre, ktoré „môžu" vplývať na športový výkon

POTREBY POHYBOVÝCH SCHOPNOSTÍ PODĽA ČASTÍ HRY

n      ROZBEH A POHYB PO IHRISKU - rýchlostné schopnosti (akceleračná rýchlosť), silové schopnosti (rýchleho a výbušného charakteru), koordinácia komplexného pohybu, vytrvalosť v rýchlosti

n      ODRAZ - silové schopnosti excentrického výbušného charakteru, koordinačné zladenie rozbehu a odrazu, silová vytrvalosť

n      PRÁCA PAŽE A TRUPU POČAS LETOVEJ FÁZY - koordinačné schopnosti, silové schopnosti (maximálna sila)

n      DOSKOK - silové schopnosti koncentrického charakteru (aj statická sila), koordinačné zladenie doskoku a následného pohybu

R Ý C H L O S T N É   S C H O P N O S T I  

Efektivita použitia silových schopností závisí od rýchlosti presunov, rozbehu, práce nôh pri odraze a práce trupu počas výskoku (kde je samotný efekt - úder do lopty). Je zrejmé, že je to komplexný pohyb v ktorom nadväzuje na seba viac komponentov.

Preto aj príprava má byť podriadená postupnosti v príprave hráča. Najprv zdokonaľujeme pomaný pohyb hráča po ihrisku bez rýchlych, stresujúcich vedľajších podnetov, následne zvyšujeme rýchlosť vykonávaných pohybov, postupne pridávame skočnosť a až potom dodávame úder do lopty mimo siete a následne na sieti.

Špeciálne sa zaoberáme rýchlostnou prípravou v nahrávačov a libera.

MLÁDEŽ -

-        Rýchlostné schopnosti u mládeže budujeme prioritne počas celého roku.

-        Už v prípravke je nevyhnutné sa venovať práve rozvíjaniu tejto pohybovej schopnosti (senzitívne obdobia)

-        Rýchlosť budujeme zásadne v oddýchnutom stave. Inak sa zabudovávajú nesprávne návyky.

-        Snažíme sa udržiavať vysokú intenzitu týchto cvičení súťaživosťou.

-        Nebáť sa opustiť halu a uzavreté priestory. Aj psychicky to pomôže.

-        Nevykonávať cvičenia rýchlosti dve tréningové jednotky po sebe

Rýchlosť - v akomkoľvek tvare zaraďujeme do tréningovej jednotky iba vtedy, ak máme oddýchnutých hráčov

Rýchlosť - zaraďujeme hlavne do prvej časti tréningovej jednotky

Rýchlosť - realizujeme iba po dokonalom rozcvičení

Rýchlosť - musíme trénovať s väčšími intervalmi oddychu

Rýchlosť - môžeme spájať s rozvojom silových schopností dynamického charakteru

Rýchlosť - môžeme kombinovať aj s náročnejšími koordinačnými pohybmi (v cvičení)

Rýchlosť - ak ju zaraďujeme v priebehu herného tréningu vyžaduje minimálne 3 minútový interval oddychu od ukončenia práce „na sieti"

S I L O V É   S C H O P N O S T I  

Sila má dominantné a nenahraditeľné zastúpenie vo volejbale. Bezstratový volejbal priniesol celkovo silovejšie poňatie hry. Sila dolných končatín a trupu dáva hráčovi výšku a stabilitu výskoku a sila pletenca a samotnej hornej končatiny dáva razanciu úderu do lopty.

Dnes už u všetkých, ale zvlášť u útočiacich hráčov je potrebné budovať razanciu a agresivitu úderu a to za použitia takých prostriedkov silovej prípravy, ktoré plnohodnotne zabezpečia tento cieľ

MLÁDEŽ -

-        U mládeže je vhodné silové schopnosti rozvíjať výhradne na základe ich telesného rozvoja. Biologický vek s kalendárnym nemusí súhlasiť. Tiež je potrebné sledovať rastový potenciál u hráčov.

-        U žiakov a dorastencov nepoužívame vyššie prídavné záťaže takmer vôbec. Cvičenia vykonávame hlavne s vlastnou hmotnosťou, alebo s prídavnou záťažou čo nepresahuje 30% ich telesnej hmotnosti.

-        Takmer všetky posilňovacie cvičenia kombinujeme s koordinačnou prípravou.

-        Snažíme sa o zaradenie rozvoja rýchlostných schopností po silovej príprave.

Sila - sa môže zaraďovať v priebehu celého tréningového zaťaženia

Sila - sa dá rozvíjať už počas aktívneho rozcvičenia

Sila - sa dá kombinovať s rozvojom iných pohybových schopností

Sila - neznamená iba činky a iné náčinie a pomôcky. Aj vlastné telo je výborné na prácu takéhoto typu

Sila - sa dá rozvíjať v každom veku (iba treba vedieť ako...)

V Y T R V A L O S T N É   S C H O P N O S T I

Volejbalový úder sa môže pravidelne alebo nepravidelne opakovať viac krát počas jednej hry a keďže je energeticky výrazne náročnejší, príprava hráčov tomu by aj mala zodpovedať.

Hráč je schopný aktívne zasiahnuť plnohodnotne do útoku aj v piatom sete iba vtedy, ak jeho vytrvalostné schopnosti aeróbneho charakteru sú na optimálnej úrovni.

Dbáme aj na pohyb vzad!, nie iba vpred, lebo každý hráč musí vo svojom výkone používať aj tento prostriedok. Práve v únave, bez dostatku kyslíka sa výraznejšie znižuje presnosť pohybov do boku a vzad ako v pohybe dopredu.

-        Aeróbnu vytrvalosť je vhodné trénovať u mládeže aj dva krát v týždni počas celej sezóny.

-        Nebáť sa ísť do terénu aj v zimných mesiacoch do nie práve ideálnych podmienok.

-        Mládež (volejbalisti ako takí) nemajú radi tréning aeróbnej vytrvalosti - je na trénerovi, ako ho spropaguje.

-        Vytrvalosť je aj výdrž v sile. Opakovanie jednoduchých silových cvikov môže forme drilu prinášať pozitívne výsledky.

-        Minimálne používať anaeróbnu vytrvalosť.

Vytrvalosť - je základným stavebným kameňom pre rozvoj všetkých ostatných pohybových schopností

Vytrvalosť - je potrebné budovať a udržiavať celú sezónu

Vytrvalosť - aj keď ju psychicky hráči nemajú radi (alebo práve preto), dobre pôsobí na morálne a vôľové vlastnosti

Vytrvalosť - zvyšuje zdravotnú obranyschopnosť a imunitu organizmu

ROZVOJ KONDIČNÝCH SCHOPNOSTÍ

ROZBEH A ODRAZ -

- rozvoj akceleračnej a maximálnej rýchlosti

v štandardných podmienkach

v sťažených podmienkach ( schody ) ! NIE ČASTO !

- rozvoj silových schopností

kvantitatívny rozvoj silových schopností

rozvoj maximálnej sily  ! ZÁKAZ !

rozvoj sil. schopností dynamického charakteru

rozvoj sil. schopností kontrastnou metódou

plyometria ! ZÁKAZ !

tonizácia

- rozvoj koordinačných schopností

- rozvoj vytrvalostných schopností

DOSKOK A POKRAČOVANIE V HRE

- rozvoj silových schopností

cvičenia koncentrického charakteru

plyometria ! ZÁKAZ !

skočnostné cvičenia s následným pohybom

dynamické cvičenia s doplnkami ! NIE ČASTO !

- rozvoj koordinačných schopností

so zameraním na rýchlostnú prácu

so zameraním na silovú vytrvalosť ! NIE ČASTO !

so zameraním na cielené cvičenia

očakávané aj neočakávané

N O H Y a PLETENEC dolných končatín

- DREPY v rôznych variáciách

n      polodrepy (hlboké)

n      do výponu

n      so zastavením

n      s nerovným postavením nôh

n      s rozkročením

n      so spomaľovaním a zrýchľovaním

n      s činkou pred a za rovinou tela

n      po následnom pohybe

n      s následným pohybom

- VYKROČENIE -

n      dopredu

n      do strán priamo

n      do strán šikmo

n      s dynamickým odrazom

n      na schodík

n      dokrok do rotácie

n      preskakovačky

n      tančeky

n      do výponu

n      s následným pohybom

n      rytmické smečiarske cvičenie

RUKY a PLETENEC horných končatín

TLAK na lavičke -

n      v priamom smere

n      šikmo

n      s jednoručkami

n      nerovnomerný zdvih

n      spomaľované

n      zrýchľované

CHRBTOVÝ ŤAH

n      sa stroji

n      na lavičke

n      laterálny

n      s dynamikou pohybu

n      v predklone

PULOVER

n      priamo

n      jednoručne

n      s nerovnomerným (nesynchrónnym) pohybom

SŤAHOVANIE KLADKY

n      priamo

n      s rotáciou

n      pred seba a za seba

PRÍŤAHY V SEDE - veslovanie

n      priamo

n      do rotácie

n      s dynamikou pohybu

ROTÁCIE V RAMENE

n      kraul

n      protismerné rotácie

n      s kotúčikmi

n      s pevnou činkou

n      rozpažovanie

n      smečiarsky pohyb

VÝRAZY ČINKY

n      výrazy nad hlavu

n      boxing

n      odhody

KOMPLEXNÉ CVIČENIA

PREMIESTNENIE

n      od pása

n      zo zeme

n      kombinované v inom cvičení

TRH

n      od pása

n      zo zeme

n      kombinovaný v inom cvičení

PERIODIZÁCIA A SYSTÉM DÁVKOVANIA

n      Samostatná tréningová jednotka - Ak je možné realizovať celú tréningovú jednotku kondičného charakteru, je to optimálny stav, ktorý ale nie je možné bežne v našich kluboch realizovať

n      Časť tréningovej jednotky

          - na začiatku tréningovej jednotky

          - na záver tréningovej jednotky

Pri možnosti využiť aspoň časť tréningovej jednotky na samostatný blok kondičnej prípravy, aj táto možnosť je veľmi vhodná na bežnú realizáciu. Podmienkou je, aby bolo možné uskutočniť "hraničný" podnet na rozvoj zvolenej pohybovej schopnosti a mohla tak nastať pozitívna adaptácia na realizované zaťaženie

n      Vkladané tréningové prostriedky do herného tréningu - Tento spôsob tréningového kondičného zaťaženia je málo u nás vídaný a to kôli obtiažnej kontrole a realizácie takéhoto zaťaženia. Hráči buď musia byť už čiastočne samostatní, alebo je potrebný jeden asistent, či kondičný tréner na vysvetlenie cvičení a kontrolu ich vykonávania.

n      Individuálne úlohy jednotlivcov - Tento spôsob zvyšovania úrovne kondičnej výkonnosti je vhodný hlavne pri vekom vyspelejších hráčoch a hráčkach. Zadajú sa im rôzne úlohy (podľa ich schopností, možností a vedomostí) a iba v dopredu ohlásenom čase skontrolujeme ich plnenie.

n      Tonizácia (až u juniorov!) - Jedná sa o špeciálnu formu oneskoreného adaptačného efektu, ako prípravu na volejbalový zápas.

Príklady tréningových mikrocyklov so zaradením kondičnej prípravy

Príklad 1

Príklad 2

Príklad 3

Podľa takýchto príkladových schém je možné rôznorodo naplánovať tréningovú činnosť mládeže. Stačí dodržiavať určité zásady a je možné v podstate takmer všetko, čo sme schopní realizovať.

Dôležitým prvkom takéhoto spojenia kondičného a herného tréningu je dôkladné naplánovanie tréningového zaťaženia. Kondičné „vložky" musia byť u mládeže krátke a majú byť súčasťou herného tréningu tak, aby nedochádzalo k negatívnemu ovplyvneniu herného tréningu. Zaťaženie MUSÍ byť prispôsobené veku, vyspelosti, štýlu a charakteru herného tréningu. Tak, aby pozitívne ovplyvňovalo to, čo chceme dosiahnuť v hernom tréningu. Preto, ak trénujeme útočné činnosti, tak aj charakter kondičných vsuviek je dynamického a výbušného charakteru - ale tak, aby boli zaťažované hlavne tie partie, ktoré nie sú prioritne zaťažované „pod sieťou". To znamená, že sú aj niečo ako VYROVNÁVCIE cvičenia. Vytvárame tak predpoklad menších následkov športovania... teda zranení.

Ak je zaťaženie viac drilového charakteru, teda ak opakujeme viac krát po sebe rovnaké cvičenia je vhodné rozbíjať tento stereotyp kondičnými vsuvkami koordinačného charakteru. Nesmieme zabúdať, že mládež má horšiu koordináciu pohybov a často sa učí nové prvky aj s chybami. Dôležité je nenarúšať stereotyp vykonávaných herných cvičení, kde hráč sa musí opäť sústreďovať na pôvodné herné cvičenia. Pri správnom spojení oboch častí tréningového zaťaženia dochádza ku „kvalitnejšiemu" zabudovaniu tých herných činností, ktoré trénujeme.

Ak nacvičujeme nové herné činnosti (učíme hráčov nové veci), tak nezaraďujeme ťažké doplnkové cvičenia. Mládež by potom nebola schopná opakovať precvičované cvičenia v požadovanej intentzite. Vtedy je vhodné sa orientovať viac na cvičenia, ktoré rozvíjajú aeróbnu silovú vytrvalosť, alebo realizujeme jednoduché skočnostné cvičenia bez výraznejšej koordinačnej náročnosti.

Na záver tréningových jednotiek je vhodné zaradiť rozvoj aeróbnej vytrvalosti, alebo horizontálnej skočnosti. V tejto časti tréningu by sa už nemali zaraďovať náročné koordinačné cvičenia, alebo cvičenia, ktoré vyžadujú vyššiu pozornosť trénujúcich hráčov. Aj kvalitné dlhšie trvajúce uvoľňovacie a relaxačné cvičenia patria aj do skupiny rozvoja pohybových schopností.

(Používanie akýchkoľvek statí z článku je možné iba so súhlasom autora, resp. musíte to vo svojich prácach uvádzať ako citácie)