Ladislav Hampl: Chcem vyhrávať - exluzívne pre www

28.1.2011 - reštaurácia Volej v hale PKO

 Ladislav Hampl (46), absolvent Prírodovedeckej fakulty, klinická a aplikovaná biochémia. Druhýkrát ženatý, štyri deti, synovia. Aktuálne podniká v rôznych odvetviach.

Kde si hrával volejbal?
Volejbal som hrával v Interi, najdlhší čas v Červenej hviezde. V juniorskom tíme a v B družstve mužov. Na konci kariéry som hral v Slávii UK

Po čase si sa objavil v súvislosti s volejbalom pri ženách Slávie UK Bratislava, ako významný sponzor, dokonca v názve klubu Sindyfarma Slávia UK. Čo to bolo za firmu?

To bolo moje dobré obdobie z podnikateľského hľadiska, kedy som si mohol dovoliť ísť do takéhoto výdaja, boli to hlavné, neviem do akej miery jediné, financie na chod klubu. Bola to lekárenská, distribučná firma na obchod s liekmi a vlastnili sme nejaké lekárne.

Ako dlho to trvalo?

Mám dojem, že dva roky, malo to byť dlhšie, z nejakého dôvodu, ktorý už sám neviem vyšpecifikovať, spolupráca sa ukončila.

Kedy to bolo?

93,štyri, päť. Tak asi.

Takže po nejakých pätnástich rokoch sa znovu objavuješ, s volejbalom si dlho nič nemal spoločné.

Niekoľko rokov dozadu ma opakovane kontaktoval Peter Fiala, že majú s volejbalom v Malackách finančné ťažkosti. Do Malaciek som v tom období s podporou nevstúpil. Pred rokom zhruba sme sa stretli znovu, to už bol klub pod STU Bratislava. Hrozilo odhlásenie klubu z extraligy pre nedostatok prostriedkov. Vtedy som sa rozhodol pomôcť s tým, že klub sa podarí v lige udržať a nejako to dopadne.

Po Sindyfarme sa podnikateľsky dialo čo. Ja vnímam tvoje meno v súvislosti s jednou zdravotnou poisťovňou, dokonca nedávno si bol na billbordoch politickej strany. Volebné pokusy.

V oblasti zdravotníctva som sa pokúsil vytvoriť takú komplexnú podnikateľskú skupinu, mali sme distribúciu liečiv, vlastnili sme lekárne, farmaceutickú výrobu, malo logiku zastrešiť to zdravotnou poisťovňou. Dnes sa to potvrdzuje, že privátne poisťovne okrem poistenia budú môcť tvoriť zisk. V dnešnej dobe je to aktuálna téma, vtedy sa to žiaľ vyvinulo iným smerom, ako som pôvodne dúfal. Oblasť bola veľmi spolitizovaná a v 98. roku som bol nútený z tohto biznisu vystúpiť.

Politika. Ako sa volala tá strana? Koľko ste získali hlasov? Ktoré parlamentné voľby to boli? Mal si politické ambície, alebo to bola len nejaká hra?

Mal som vážne politické ambície. Strana sa volala Naše Slovensko. V roku 1998. Získali sme necelé percento. Relatívne málo voči očakávaniam a prognózam.

Kto z dnes známych politikov v nej bol?

Boli to ľudia známi z komunálnej politiky, Jozef Mrva napríklad, vtedy podpredseda ZMOS.

Martináková? Tá bola vždy a všade.

Nie. Tá sa objavila až neskôr.

Teraz inklinuješ politicky kam?

Dnes je ťažké sa niekam prikloniť.

Mal si nejaké politické väzby na politikov, ktorí majú vo vienku šport?

Mal som rôzne kontakty. V KDH, v SDĽ, neskôr v SDKU, mal som aj konkrétne ponuky vstúpiť do parlamentnej strany, vtedy som to neuprednostnil. Chcel som ísť vlastnou cestou, čo sa ukázalo ako nesprávne a pragmaticky chybné rozhodnutie. To je za nami.

Túto odpoveď využijem. Čo je správne a pragmatické na tom, že ideš do volejbalu?

Prežil som v oblasti podnikania úspechy a pády. Za úspechom stojí veľa veľa práce, času, driny. Úplnou náhodou, po náhodnej debate s Petrom Fialom, s ktorým sme voľakedy hrávali, som vstúpil do mužského volejbalu a našiel som v tom filozofiu, v rámci svojho života, čo sa týka nejakého relaxu, uvoľnenia, diania, ktoré mi prináša radosť. Som človek, ktorý keď minie nejaké Euro, tak neplače. Symbióza problémov, ktoré priniesli roky 2009, 2010, s pár korunami, ktoré som bol schopný pre volejbal uvoľniť a s nejakou radosťou, s ktorou som sa ako funkcionár pri volejbale ocitol.
Do určitej miery ma to napĺňa. Situácia sa vyvinula tak, že je možné na Slovensku vytvoriť relatívne úspešný klub.

Tento zámer bol už pred sezónou 2010-2011?

Nie. K tomu, že budeme klub budovať, sme sa dopracovali v priebehu sezóny. Vo výbore klubu sedí aj prorektor STU p.Petráš, ktorý je športu veľmi naklonený. Mieni zastrešiť rôzne športové kluby pod STU a vytvoriť im podmienky. Stretol som sa s p.Bilíkom, ktorý pôsobí s volejbalom na gymnáziu na Bilíkovej a momentálne vytvárame priestor pre spoluprácu.

Vysokoškolský šport býva opretý o študentov. Momentálne poskladané družstvo mužov STU má k takému zámeru veľmi ďaleko. Ako sa na to bude dívať napríklad prorektor?

Na jednej strane áno, na druhej strane prišli traja, štyria hráči, ktorí majú kvalitu, históriu, stále nie sú za svojim zenitom a môžu mladým veľa odovzdať.
Sú schopní klub STU posunúť do roviny, kde budú bojovať o štvorku a možno o medailu. Toto je dôležité pre jeho ďalší rozvoj, pre hráčov, ktorí by sa k nám mali dostať a budú študenti STU o pol roka, rok, možno päť. Nedá sa to začať stavať iba na aktuálnych študentoch.

Trénerom bol Martin Májek, ktorý je aj hráčom, je zároveň asistentom na katedre TV na jednej fakulte STU. Zrazu nie je trénerom. Boli ste nespokojní, alebo to bola vyššia ambícia?

Rozhodujúci dôvod hľadania "len" trénera bola skutočnosť, že trénovať tvoriace sa, akési hybridné družstvo, v ktorom sú platení hráči a súčasne  amatéri, zároveň hrať a dokonca byť prvým nahrávačom, kaučovať družstvo v zápasoch, sa ukázalo byť problém. Za týchto okolností sa aj to, čo v tých hráčoch bolo, pomaly strácalo, resp. nevyužilo tak, ako sa využiť mohlo. Preto vznikla ambícia hľadať nového trénera.

Hľadali ste trénera už pred sezónou?

Nie, vyplynulo to z priebehu a z diania. Bol som na všetkých domácich stretnutiach a mnohých aj u súpera v jesennej časti extraligy. Dospel som k názoru, že potrebujeme trénera, ktorý to bude koordinovať, riadiť, zabezpečí tréningový proces od A do Z. Ktorý preklenie vzťahy k farme. Opäť náhodou, na jednom z našich zápasov, som stretol Petra Kalného, ktorý zhodou okolností nemal v tom čase angažmán, bol na Slovensku. Vedel som o jeho predchádzajúcich pôsobiskách, nepoznal som jeho plány a vzhľadom k tomu, že som ho poznal aj zo svojho hráčskeho pôsobenia z Červenej hviezdy, sadli sme si a našli kompromis, na akom sme sa dohodli.

Ako na tieto všetky zmeny zareagovali amatéri, ktorých v družstve ešte nedávno bola väčšina, utvorili si v klube svoj svet, pohodu a zmysel fungovania? Odišli prevažne z VKP, resp. sa do tohto klubu už nevrátili, pretože sa chceli zamestnať, trénovať podstatne menej, hrať volejbal len ako hobby.

Chvíľu bol z toho zmätok, dokonca ani nie sklamanie, ale prekvapenie, nedôvera. Aktuálne k dnešnému dňu by som konštatoval, že sa klub za relatívne krátky čas, hlavne jeho amatérska časť, s novou situáciou celkom stotožnil. V tomto tvare, v akom je dnes, odohralo družstvo zatiaľ len jedno stretnutie v lige.

Nenastane obrovský problém s halou? Je na hrane regulérnosti, ani nie tak rozmermi, ako možnosťami pre divákov? Ak to nie je dvojmesačný projekt, čo s tým? Čaká vás onedlho 1/4 finále play off. Ak sa stretne ešte v tejto sezóne STU s VKP, tak to derby tam ani nie je možné odohrať.

Pár dní dozadu som rozprával s prezidentom VKP p.Sobolovským a vyriešili sme možnú spoluprácu pre budúcu sezónu. Nevidel žiaden problém hrať extraligu v PKO. Je tu veľký predpoklad, že tam budeme hrať. Mali sme debatu, týkajúcu sa aj tejto sezóny, pokiaľ bude na strane VKP vôľa poskytnúť nám priestor, tak si vieme predstaviť odohrať už v POK niečo aj teraz.

Aký je ciel projektu? Tvojho vstupu. Tvojich investícií. Aká dlhá je plánovaná etapa činnosti?

Všetko sme postavili na predbežne päť rokov. Budúca sezóna by mala byť prvá štandardná. Viac profesionálna. Pred touto sezónou nemal klub žiadnu konsolidovanú prípravu. Budeme chcieť hrať v prvej štvorke a pobiť sa o možnosť hrať o titul.

Družstvo bolo v januári významne doplnené a ešte sa môže niečo udiať. (pozn. www - vrabce čvirikajú meno Pipa). Nemôžte predsa nehrať o titul už teraz.

Na jednej strane je to tak, na druhej musíme vziať do úvahy, že sme spolu objektívne krátko. Hráči týchto kvalít sa nemôžu mať problém rýchlo zaradiť, ale kľúčová pozícia univerzála je zatiaľ nejasná. Gabo Chochoľak je po operácii kolena a zatiaľ nie je schopný plnohodnotne hrať. Jeho prítomnosť by družstvu veľmi pomohla.

Nemec (39), Jankovič (37) Gabo Chochoľak tridsaťtri rokov, sú to starší hráči. Počíta sa s nimi aj v budúcnosti?

Všetkým hráčom sme ponúkli päťročné zmluvy, niektorí podpísali, niektorí nie. Napríklad s Rišom sme sa dohodli na spolupráci až do roku 2016. Samozrejme má klauzulu, že ak príde ponuka z relevantného klubu, tak môže ísť.

Vzhľadom k tomu, že si tu pätnásť rokov vo volejbale nepôsobil, nepoznáš dianie. Zákulisie. Vzťahy. Štruktúry. Väzby. Pracovné normy vo vedení volejbalovej federácie. Je to v športe tak nastavené, obzvlášť vo volejbale, že je tu reálna hrozba, dáš do volejbalu, povedzme sedemdesiattisíc svojich Euro a nejaký legislatívny postup ťa tak otrávi, že tu zo dňa na deň nie si. Konkrétne sa pýtam, ako zareaguješ na to, keď Ti zajtra nejaký pako povie, že Jankoviča už nemôžeš dopísať na súpisku, lebo on má na to pätnásť dní.

Úprimne povedané, s niečím podobným sme sa už stretli, zatiaľ sme to nejako zvládli, už v tejto sezóne im trvali niektoré zápisy trošku dlhšie, ako by mohli, mal som obavu, aj v prípade realizovania niektorých posíl, či veci vôbec stihneme. Lebo to robí niekto, neviem kedy, na akej dobrej vôli, ak to náhodou nestihne, tak sa nič nedeje.

Áno, pointa je v tom, že si robia čo chcú. Ani nimi vytvorené zákony často neplatia.

V každom prípade by to nemalo byť. Jeden, dva prípady ma iste neodradia, ale pokiaľ by to mala nejaká inštitúcia vrzdiť, ktorá by tu mala byť pre dobro veci, mala by byť nápomocná, ktorá je platená z peňazí daňových poplatníkov, ktorí odvádzajú štátu peniaze, aby v ňom fungovali rôzne oblasti, vrátane školstva a športu, tak to by bolo veľmi zlé. V každom prostredí treba hľadať cesty, ako to ozdraviť.

Ak dáš peniaze do športu, logicky budú stúpať tvoje funkcionárske ambície. Každý chce mať istotu zdravého, nekorupčného, regulérneho prostredia. Potrebuje to ovplyvňovať.

Mojou primárnou ambíciou je skonsolidovať klub. Vytvoriť takmer plne profesionálne podmienky, urobiť dohodu s VKP o hraní v PKO, vytvoriť režim hráčom, aby jedna strana úspešne športovala a druhá vytvárala pre fungovanie podmienky. Ak sa to rýchlo podarí, potom budem vidieť zmysel aj na postup funkcionársky, ale primárna ambícia to nie je.

Na záver. Dnes je doba, že trénerov, hráčov inštalujú a potom vyhadzujú ľudia, ktorí dávajú prostriedky, rozumejú biznisu, ale nerozumejú športu. Bude výhodou, alebo nevýhodou  klubu STU, že jeho prezident hral volejbal a svojim spôsobom volejbalu rozumie?

Volejbal mám rád, stále ho cítim, niečo som odohral, dnes je všetko samozrejme iné, pomenené. Pozitívne vnímam to, že o tento šport mám záujem, Je to srdcovka, uplatnenie v inom športe by som zrejme nehľadal. Myslím si, že som víťazný tip a keďže som sa na to dal, budem súperiť, budem chcieť vyhrávať.

Ďakujem za rozhovor

Ivan Husár