S Ivanom Šestákom - Doprastav Bratislava - exluzívne pre www

Exkluzívny rozhovor pre www s Ing. Ivanom Šestákom, predsedom predstavenstva Doprastav a.s

Máte na to pán inžinier chuť?
Dnes nemám chuť na nič.

Skúsim rešpektovať limit tridsať minút, dúfam, že z toho niečo urobíme.
Skúste, poďme.

(Takto sme začali, ing. Šesták bol ustarostený. Fima sa nachádza v zložitom období ...)

Máte 67 rokov, 45 rokov pracujete v Doprastave. Úctyhodné. Ako dlho sa pohybujete okolo športu ako funkcionár?
Najprv som bol aktívny športovec. V Doprastave sa to vždy okolo športu nejako točilo. Mali sme vždy vynikajúci šach, napríklad. Roky sme dávali dosť peňazí do hokeja vo Zvolene, jeden čas sme sponzorovali futbal v Slovane, vytiahli sme ho zo stredu tabuľky. Samozrejme veľa rokov máme v Doprastave ženský volejbal.

Prečo ste dávali peniaze do šachu?
Šach je šport, ktorý stojí málo peňazí, je to intelektuálne vyžitie, je to cvičenie mozgov. Tí, ktorí sú dobrí v šachu, sú dobrí aj v práci.

Hokej a futbal, tomu sa dá rozumieť, hokej bol úspešný, futbal tiež. Volejbal preto, lebo ste ho aktívne hrávali? Kedy to bolo?
V doraste za Sláviu, za mužov v Slovane. Edo Mališ, Hugo Kríž, Ďuso Uvaček, v Slávii ma trénoval Breznen. V tej dobe to bolo.

Tretiu sezónu je Doprastav na špici na Slovensku, hrá medzinárodné súťaže, poháre, ale ešte raz sa pýtam, prečo volejbal?
Volejbal tu bol rozbehnutý, volejbal mám rád, lebo som ho hrával, myslím si, že ak firma funguje, tak by mala podporovať šport, pretože štát na šport veĺmi nedbá, hlavne na takéto športy. Ak sa nenájdu ľudia, ktorí majú záujem, tak šport na Slovensku šancu nemá.

Na Slovensku je určite dnes už veľa bohatých ľudí, ale nie je ich veľa, ktorí zmysluplne vložia pniaze do športu. Kuloárne informácie sú, že každého z akcionárov Doprastavu nejaký šport baví. Niekto hokej, iný šach, ďalší kone, Vy volejbal. Zaujímavé. Firma zamestnáva tritisíc ľudí, občas musí prepúšťať.
Mali sme tritisíc. Kým sme nemali tohto majstra sveta (pozn. www - minister dopravy).

Ako reagujete, keď ste donútení prepustiť päťsto ľudí? Veď ak nedáte nejaký milión na šport, tak môžte mať prostriedky na desiatky pracovníkov.
Prepustiť sme museli tisícdvesto ľudí a ešte ďalších budeme musieť, ale takto sa peniaze nedajú rátať. Čiastka, ktorá sa dá na volejbal, Doprastav ani nezachráni, ani mu nepomôže. Pri tak veľkej firme sa takáto čiastka môže získať, resp. stratiť pri dobrej, či zlej menežovanej stavbe. Len zrušením PPP projektov sme prišli o sto miliónov korún, skrátka musíme žiť, alebo nežiť. Ak zrušíme takúto aktivitu, nič nezískame.

Ak dáte peniaze napríklad do hokeja, máte ambíciu a chuť  to kontrolovať?
Ja osobne nie, ale samozrejme vidíme do toho. S pánom Rojkom (tréner a manažér DPS) pripravíme a vyskladáme rozpočet, určite nielen zo zdrojov Doprastavu, ak to družstvo získa titul, alebo postúpi do finálového turnaja MEVZY, je to vizitka firmy.

Môže mať reklama na dresoch volejbalistiek nejaký obchodný vplyv na firmu, ktorá stavia dialnice a mosty? Aj keď medzinárodné súťaže hrá, resp. môže hrať družstvo v krajinách, kde firma pôsobí. Česká republika, Poľsko, Maďarsko, Azerbajdžan.
Voľakedy sme stavali aj na Slovensku (s úsmevom)

Samozrejme, že firma sa zviditeľňuje, ale nemyslím si, že prezident Azerbajdžanu Aliev došiel na volejbal. Neviem, či prezident vie, ktoré zahraničné firmy v krajine priamo robia.

Je pre vás ako obchodníka riskantná investícia dať peniaze do športu?
Do volejbalu to nie je určite investícia. Ivestíciou chápem niečo, kde očakávate návratnosť. Tu to určite nečakáme, je to podpora dievčat, ktoré tu študujú, ktoré môžu firmu reprezentovať. Sú to peniaze, ktoré vedome dávame na niečo a viem, že sa nám nevrátia.

Keď som trénoval Doprastav, jeden funkcionár menej, jeden viac, veľmi radi sa starali do odborných vecí. Aj by boli mali chuť ovplyvňovať, ktorá by mala hrať, ktorá nie. Ja som im to síce nedovolil, ale chápal som to. Ako ste na tom vy v tomto smere. Iba sa prizeráte?
Samozrejme, že sa iba prizerám, lebo na to sú tam iní ľudia.

Vo futbale je to veľká móda dnešných časov.
Samozrejme. Sme krajina, kde je v každom hostinci aspoň dvadsať ministerských predsedov, tridsať prezidentov, veľmi veľa "múdrych", ale ak má potom niekto niečo poriadne urobiť, tak to končí. Každý, kto tu postavil aspoň záchod, sa tvári že rozumie stavebníctvu, každý vie, čo je predražené, čo je zlé. Takisto sa všetci rozumejú futbalu, hokeju, hlavne po majstrovstvách. Ja rešpektujem vedľa seba odborníkov na volejbal, riešia veci podľa svojho uváženia.

Aj by ste vyhodili Rojka?
Prečo by som ho ja vyhadzoval.Odíde sám.

Aký cieľ máte.
Ja nie som funkcionár klubu, ani tréner, ja sa snažím za firmu vytvoriť pre volejbal podmienky.

Aký cieľ má teda volejbal v Doprastave.
Prvým cieľom Doprastavu je, aby fungoval ako stavebná firma. Ak bude, ak bude prosperovať, tak môže profitovať aj volejbal. Dnes sa firma potýka s problémami a preto je logické, že sa môže snažiť udržať štandard, ktorý má. Iné ciele si môže klásť ten, ktorý nežije v realite. Samozrejme by sme radi mali také družstvo, ako má napríklad Prostějov.

Nedávno ste takmer nešli hrať finále Československého pohára. Pre nezrovnalosti v plnení si povinností vedenia Slovenskej federácie volejbalu. Ak dávate peniaze do nejakého pojektu, iste by ste boli radi, aby veci fungovali. Ak by to bola recidíva, otrávilo by vás to? Stiahli by ste sa pre takýto dôvod?
My nečakáme nejakú extra pomoc, ale myslím si, že pokiaľ sa jedná o termíny, miesto, tak by sa so zainteresovanými klubmi malo debatovať, lebo ak sa odohrá pohár tak, ako sa odohral teraz, tak stratí význam a kvalitu.  Finále pohára má byť predsa vyvrcholením sezóny.

Vy ste dávali peniaze aj do štátnej športovej reprezentácie, aj do beach volejbalu.
Áno veľakrát.

Prečo už nie?
Nie je priestor.

Na záver by som sa rád opýtal na Tibet. Prišlo aj na šport?
Tibet je jedna obrovská krajina, kultúra, je tam ideológia, ktorá ľudí osloví. Je to ideológia nenásilia a lásky. Silná. Chcel som to vidieť. So športového hľadiska sme si vybrali trekingovú možnosť z Nepálskej strany. Získali sme aj povolenie vstupu do zakázanej oblasti v Tibete, v oblasti hory Kailas, ktorá je posvätnou horou hinduizmu a budhizmu. Zariadil to môj veľmi dobý priateľ v Nepále. Boli sme vo výške 5 660 metrov. Kráčali sme tri dni. S jakmi, šerpami. Tak, ako sa patrí. Vidieť Lhasu, Šigace sa oplatí. Trošku sme si prečistili hlavy, človek si prehodnotí hodnotu peňazí, iných vecí, ľudskú spolupatričnosť.

.... či dá ešte peniaze do volejbalu. Ako Vy teda chápete peniaze?
Peniaze môžu ľuďom pomôcť, ak ich rozumne užijú. Ak ich homadia, môžu ublížiť. Aj im,  aj ich deťom.

Ďakujem

(charizmatický, rozhľadený, múdry človek)

Pokračovali sme ešte pár minút off a zdalo sa, že na konci rozhvovoru už nebol tak zachmúrený. To je vždy, keď máte šancu hovoriť o svojej láske)