S Igorom Prieložným: Je tu obrovská priepasť

Bratislava - november 2011 - debata s trénerom Igorom Prieložným, ktorý sa prvýkrát mohol osobne prizrieť na konferenciu Slovenskej volejbalovej federácie

Hovor Igor, dnes to bude bez otázok.

V prvom rade sa chcem poďakovať Doprastavu Bratislava, že mi umožnil účasť na konferencii v Poprade, lebo iná šanca pre mňa dostať sa na ňu neexistovala. Využil som tú šancu aj preto, lebo sa písalo, že to bude konferencia pracovná, že sa bude pracovať a domnieval som sa, že niekto bude mať záujem využiť moju prítomnosť, keďže som za ten rok, čo som na Slovensku, veľa prednášal, dosť videl a zistil. Bol som niekoľko rokov v zahraničí a v poslednej dobe špeciálne u našich susedov. V Rakúsku, Českej republike, Poľsku. Tie skúsenosti by sa dali k nám preniesť, preto sme zorganizovali aj poslednú prednášku pre trénerov a šéfov klubov s prezidentom Jastrzebia p. Grodeckim. Tam stojí za pozornosť ukázať prechod klubu za šesť rokov na plne profesionálny štýl práce, či už v klube, alebo aj vo vzťahu k poľskému zväzu.

Prvé sklamanie bolo, keď som zistil, že toto nebola pracovná konferencia, čiže nepracovalo sa. Nasledovalo zistenie, že na Slovensku je zväz a reprezentácia mužov, potom nasleduje jedna obrovská priepasť, zdá sa, že až neprekonateľná - nechcem to znevažovať, ale potom sú kluby, rozhodcovia, tréneri, funkcionári a ostatné hnutie. Sem, žiaľ, patrí napríklad aj Bratislavská volejbalová liga, ktorá pred časom zo štruktúr zväzu vystúpila. Máme v nej potenciál, povedzme stopäťdesiat volejbalistov, prívržencov, fanatikov, z ktorých nemôžme eventuálne čerpať ani povedzme sponzorskú podporu pre volejbal.
Zdá sa, že zväz akoby odťahoval od klubov ruky, tie majú dosť problémov, aby si pomohli sami, to sa zdalo byť jasné počas diskusie. Názov pracovná komisia nemôže byť už aj preto, lebo diskutujúci boli limitovaní tromi minútami, preto som sa do nej ani ja nakoniec nerihlásil. Pôvodne som sa chcel vyjadriť k otázkam praxe, k problematike kluby a reprezentácia, organizácia a vedomostné otázky, ak by bola téma projektu Trenčín, budeme snáď hovoriť o tom, že by mohol pracovať efektívne, ale to by hráči nemohli na večeru jesť varené zeniaky s kečupom. To sú všetko témy, keď som sa chcel podeliť o poznatky, skúsenosti, spolu hľadať riešenia. To by bola práca. Keď som na to upozornil, predstavitelia zväzu mi povedali, že to sa nedá. Nikto na konferencii nehľadal cesty k tomu, ako veci riešiť.
Predstavitelia zväzu jasne deklarovali, že na Slovensku nemáme trénerov, resp. že máme slabých trénerov. Ukázalo sa to aj v dehonestácii trénerov počas konferencie. Marek Rojko, predseda Asociácie trénerov dal jeden návrh na zmenu programu, ktorý vopred poslal na federáciu mailom, zástupca federácie tvrdil, že mail nedostal, ale keď došlo k hlasovaniu, tak všetci šiesti okamžite dvihli ruky proti (pozn. www: zrejme páni za predsedníckym stolom).
To znamená, alebo o tom vedeli a mail čítali, alebo dvihli ruky, jednoducho aby boli proti. Nehlasovalo sa o tom, či je to dobré, alebo zlé, jednoducho nepustili to vôbec do programu. Diskusia k tomu tým pádom žiadna nebola. Proti sa zdvihlo aj zopár rúk trénerov. Ja sám som mal problém za tak krátky čas vôbec pochopiť, o čo sa jedná, preto si myslím, že to bolo principiálne zmietnuté zo stola.
Keď som v Nemecku koncepčne pracoval, mal som priamo v zmluve zakomponovanú každoročnú povinnosť prednášať pre trénerov na dvoch seminároch. Jeden hodnotiaci, pracovný, okrem iného aj dôležité veci vo vzťahoch medzi klubmi a reprezentáciou, druhý bol vždy odborný, ktorý sme pripravovali viacerí tréneri spoločne. Viem, že Zanini mal na Slovensku počas štyroch rokov seminár jeden.Videl som jednu akciu trénera Velasca v Taliansku, na ktorý bol veľký problém sa dostať. Úplne plná hala. Na tomto seminári bola praktická téma o hernej činnosti blok, v práci s  mládežou.Boli tam tréneri od malých detí, až po trénerov A1.
Konferencia v Poprade bola promócia pre reprezentačné družstvo mužov, taký malý sebaklam v mojich očiach. To, čo je pekné, je pekné, ale netreba o tom toľko rozprávať, piate miesto na Európe, víťaztvo v Európskej lige sú pekné, ale produkt Európska liga, keď na domácich zápasoch bolo v priemere tristo divákov, sa sponzorom predáva ťažko. V súvislosti s Európskou ligou hovoriť iba o tom, že na finále v košickej Steel aréne bolo štyri a pol tisíca je určite nesprávne. O tom sa na pracovnej konferencii musí otvorene diskutovať. Musí sa hovoriť o tom, že pre ľudí je súťaž neatraktívna, lebo tam chodia Rakúšania, Rumuni, Angličania.
Cítim určitú apatiu vo vzťahu otázok zväz a reprezentácia. Príkladom by mohli byť čerstvo hokejisti. Hodnotia úspech na Nemeckom pohári kladne, ale reálne, neostať v sebaklame, čo tento výsledok vlastne pre hnutie znamená.
Problémom sú dnes peniaze. Poviem to jednoducho tak, ako to cítim. Máme šancu hrať dôležitý turnaj olympijskej kvalifikácie doma, myslím si, že musíme investovať. Keď chceme hrať Svetovú ligu, musíme znovu investovať. Máme smerom k olympiáde dve cesty. Jednu, ktorou ideme, alebo druhú, že si kúpime jeden kontinentálny kvalifikačný turnaj. To chce zase investíciu. Určite viac ako 75 000 eur, ktoré nás stojí blížiaci sa turnaj v Poprade. Pre toto družstvo mužov je postup na OH obrovská motivácia, máme jednoznačne slabšiu skupinu, ako je tá druhá vo Francúzsku. Máme šancu postúpiť do ďalšieho kola kvalifikácie.
Ak predstaviteľ olympijského výboru (pozn. www - prezident volejbalovej federácie Halanda) povie, že ten turnaj organizovať nechce, lebo je to drahé, veľmi ťažko sa budú zháňať sponzori. Osobne som nedávno rozprával s ľuďmi, dva dni po tom, čo bol publikovaný rozhovor v tlači s Halandom. Otvorene poviem, že sa ma zväz pýtal, či by som nemohol pre volejbal peniaze zháňať, ale šéf marketingu dotazovanej firmy mi povie, že nám sa ťažko dávajú peniaze do niečoho, čo vy sami nechcete. Tu niekde je pes zakopaný.
Urobili rozhodnutie, že novým trénerom je Chrtiansky, pracujúci v Innsbrucku a k tomu príde ako asistent tréner netréner (pozn. www. Andrej Kravárik, hráč Iraklis Solún). Všetkým slovenským trénerom tým federácia naznačila - nestojíte za nič páni tréneri.
Federácia sa domnieva, že mužský volejbal je teraz na vrchole, ak si niekto myslí, že slovenský tréner bude teraz v zahraničí vyššie cenený, je na omyle. Taký Moculescu je vysoko hodnotený nie na základe výsledkov s reprezentáciou, ale klubu - Friedrichshafenu.
Plačeme nad tým, že sme v cenách transferov za hráčov pri prestupe do zahraničia zaradení na úroveň Rakúska, ale je to úplne normálne, lebo zo Slovenska hrajú európske súťaže momentálne tri kluby a také Rakúsko má tím v Lige majstrov. Taký je systém.
Preto vravím, že tá priepasť medzi reprezentáciou a ostatným subjektami je veľmi široká. Zužovať sa to podľa mňa dá na všetkých frontoch. Reprezentácia funguje hlavne preto, že hráčov kluby našli a vychovali.
Chýba mi tu trénerská rada. Rozhodnutia z jej kompetenecii sú dnes veľmi jednostranné. Všade okolo tieto rady sú a sú funkčné. Keď som jej členom, rád sa nechám presvedčiť, či ten správny tréner pre reprezentačné družstvo je Čada, Zanini, alebo Chrtiansky. Ak si myslím, že to riešenie dobré nie je, som zvyknutý dať argumenty na stôl a snažiť sa okolie presvedčiť.
Tak negatívne hodnotenie slovenských trénerov, aké prezentuje zväz, ma osobne veľmi mrzí. Jednoducho preto, lebo to nie je pravda. Napríklad Marek Kardoš trénuje prvýkrát, je v Poľsku, vzdelanie získal tu. Doktorát si robil v Bratislave. Tu sa všetkému naučil.
To, čo dosiahol s družstvom Zanini, je momentálne vrchol, ale ak sa dá ísť vyššie, tak sa možno musia veci aj zmeniť. Teraz má tréner výnimočne veľa času. Postúpili sme priamo na budúce ME, nebudeme zaťažení kvalifikáciou na tento turnaj. Ideálna príležitosť na prípravu a zmeny.
Preto som využil možnosť hovoriť o tom prostredníctvom webu volejbal.sk. Opakujem fakt, lebo možno mnohým ľuďom na konferencii vadilo, že som sa neozval, tri limitné minúty sú málo.

Predsa len dám jednu, dve otázky. Nádejal som sa, že Halanda pôjde preč a už teraz, po Poprade, budeme mať nového prezidenta federácie. Šuškalo sa, že ideš do toho. Rozmyslel si si to?

Predpokladal som a zrejme sa to potvrdí, že rok 2011 skončí zväz s veľkým mínusom. To je prvá vec. Finančný aspekt. Sondoval som finančné zdroje, ktoré by prišli s mojou osobou. Šanca bola, rozprával som s vplyvnými ľuďmi, každopádne vieme, že dávať reklamu do volejbalu je čistá filantropia. Žiadna návratnosť, aj keď napríklad nerozumiem tomu, že ak máme počas finále EL garantované dva priame prenosy, že sa to nedá predať. Potom sa čudujeme tomu, keď hovoríme o uchádzaní sa v Svetovej lige. Tam je to základ. Na jednej strane nechceme organizovať turnaj kvalifikácie na OH, na druhej strane vážne proklamujeme túžbu hrať Svetovú ligu, kde sú finančné vstupy niekoľkonásobné. Mimochodom nechápem ani to, prečo práve teraz skončil Zanini. Veď je to otázka dvoch týždňov. Ak by sme postúpili do Svetovej ligy, rodinné problémy by nemal?
Druhý problém je, že som osobne predsa len stále viac tréner, otvorene hovorím, čo som tlmočil aj prezidentovi Halandovi, že som chcel byť trénerom reprezentácie. Tak ako je družstvo mužov teraz postavené, má veľké šance, ak by prišiel tréner, ktorý dá hráčom možno voľnejšie ruky, dali by sa splniť. O tom som presvedčený.
Ak budem ako tréner stáť ešte rok, dva, to budem musieť do toho ísť.

Ty by si vážne prevzal toto reprezentačné družstvo v situácii, keď šéf marketingu je Singer?

To je iná kapitola. Ak je šéf marketingu, má zháňať peniaze. Musel by som spočiatku okolo toho niečo robiť. Ale problém peňazí to zrejme nebude. Reprezentácia funguje. Problém je, že hráči na klubovej úrovni nemajú možnosť rastu a konfrontácie s inými klubmi. Toto sa mňa ako trénera bytostne dotýka. Zanini bol štyri roky trénerom a žiaden iný tréner nebol popri ňom v reprezentácii vychovávaný. Hiadlovský?
Bol ešte jeden dôvod, ale to do diktafónu nemôže ísť.
Ešte by som chcel niečo dodať k praktickej veci na konferencii. Otázka výročných správ. Na pracovnú konferenciu sme nedostali materiály do rúk vopred. To sa dá ťažko o nich diskutovať. Navyše neboli vôbec všetky. Finančná správa nebola, prezidentova o činnosti nebola, ak sa má vážne pracovať, musíme mať podklady.
Vo výročnej správe bola spomenutá kritika, aj kritika vzdelávania trénerov, ale trénerom je na druhej strane zabránené spolupodieľať sa na fungovaní zväzu. Vzhľadom k tomu, že delegáti sú prevažne mimo tábor trénerov, tak sa ani k týmto veciam vyjadriť nemôžu. Aj toto je dôvod tejto debaty pre web. Považoval som za povinnosť vyjadriť sa ku kolegom trénerom. Tri minúty, opakujem by nestačili.

Ďakujeme za postrehy

Ivan Husár, pre www.volejbal.sk
(na konferencii som nebol, lebo na neof--------é zrazy už nechodím)

Ak má niekto záujem vyjadriť sa, pošlite nám postrehy na adresu Táto adresa je chránená pred robotmi nevyžiadanej pošty. Ak ju chcete vidieť, musíte mať povolený JavaScript. . Podnety prepošleme p. Prieložnému. Ak vznikne konštruktívna diskusia, uverejníme ju.

Poprosíme Vás podpísať svoj príspevok, tentoraz žiaden nicky, resp. anonymitu neakceptujeme.

Zároveň Vás prosíme, aby ste ešte pár dní vydržali - NOVÉ FÓRUM už onedlho bude fungovať ako za mlada.