Výbery talentovanej mládeže

POROVNANIE A DIFERENCIÁCIA ZÁMERNÝCH VÝBEROV TALENTOVANEJ MLÁDEŽE VO VOLEJBALE S POPULAČNÝMI NORMAMI

Mgr. Miroslav Vavák, PhD., FTVŠ UK BRATISLAVA

Kľúčové slová: populácia, zámerný výber, somatické parametre, testy pohybovej výkonnosti

V športovej praxi nadobúdajú veľký význam poznatky a zákonitosti získané z genetických výskumov. Poskytujú objektívne informácie o reálnych možnostiach rozvoja jednotlivých pohybových schopností. Úlohou genetiky a jej vonkajšieho prejavu (v našom prípade u mládeže) predikcie telesného rozvoja už v mladšom žiackom veku je informovať o tom, do akej miery je určitá pohybová schopnosť podmienená vrodenou podstatou a aké sú možnosti jej zvýšenia pôsobením zámernej činnosti.

Športová činnosť patrí svojimi požiadavkami na úroveň a kvalitu pohybových predpokladov športovcov medzi najnáročnejšie činnosti. Preto je veľmi dôležitý výber talentovanej mládeže. Správne a relevantné údaje o možnosti telesného vývoja a rozvoja  pohybových schopností už v detskom veku vedú k možnosti následného dosahovania vysokej športovej výkonnosti v etape vrcholovej športovej výkonnosti.

Zákonitosti genetiky sa rešpektujú pri tvorbe racionálneho systému výberu a dlhodobej prípravy. Genetická informácia podstatne ovplyvňuje rast a formovanie organizmu, základné prispôsobovacie reakcie na pôsobenie vonkajšieho prostredia, funkčné možnosti systémov energetického zabezpečenia, možnosti a tempo rozvoja jednotlivých pohybových schopností (Kuchen, 1985).

Podľa Měkota - Blahuš (1983) je na vznik a rozvoj pohybových schopností a vlastností človeka potrebná určitá genetická informácia. Jej miera je u každého športovca rozličná a ohraničuje možnosti a hranice rozvoja jednotlivých telesných a pohybových schopností. Na druhej strane však žiadna vlastnosť, či schopnosť nemôže vzniknúť a rozvinúť sa bez určitých všeobecných či špecifických podmienok vonkajšieho prostredia.

Ukazuje sa, že dôležitým faktorom v rôznych druhoch športu sú základné somatické charakteristiky, ako je telesná výška a s ňou spojená telesná hmotnosť. Je pravda, že niektoré nevýhody telesnej stavby možno kompenzovať inými vlastnosťami alebo schopnosťami, ale ťažko sa uplatní športovec so zásadne odlišnou stavbou tela ako je požadované pre daný šport. Preto sa touto problematikou treba zaoberať a je dôležité poznať zákonitosti a závislosti rastu a vývoja ľudského organizmu už od dieťaťa.

Telesná výška je faktor značne geneticky podmienený. Vývoj telesnej výšky je závislý hlavne na vývoji dlhých kostí. Jej rast sa ukončuje s uzatváraním epifyzárnych štrbín dlhých kostí, teda s ukončením ich lineárneho rastu. Hráči vo volejbale už v detskom veku dosahujú nadmerný rast dlhých kostí, čo ale následne spôsobuje problémy jak vo vývoji pohybového aparátu, tak v nervomuskulárnej synchronizácii pohybov. Aj to je jeden z dôvodov, prečo treba následne dbať v športovom tréningu mládeže na adekvátne zaťaženie.

Hmotnosť tela je faktor, ktorý možno vo väčšej miera ovplyvniť,nie je natoľko geneticky podmienený. Je známe, že náš somatotyp je daný geneticky zo 70 % (Perič, 2004) a vhodným pohybovým režimom možno zmeniť predovšetkým endo-komponent, teda množstvo podkožného tuku.

Genetické predpoklady sa nevzťahujú len na telesný rozvoj (výška, proporcionalita, hmotnosť) ale podľa aj na schopnosť adaptovať sa k vysokým či  hraničným nárokom pri rozvíjaní určitého druhu špecifických pohybových schopností. Preto druhým problémom, ktorých sa budeme v našom príspevku zaoberať je rozvoj jednotlivých pohybových schopností. Tento, podobne, ako vývoj somatických faktorov prebieha nerovnomerne. Tiež niektoré pohybové schopnosti sú podmienené viac, iné menej.   Napríklad rozvoj výbušnosti, zvýšenie frekvenčnej schopnosti alebo aj vytrvalosti v rýchlosti sú výrazne geneticky podmienené (rýchlosť a intenzita nervových vzruchov, skladba bledých a červených svalových vlákien, orientačná schopnosť a úroveň autoregulačného systému). Iné, ako napríklad rozvoj aeróbnej vytrvalosti sú podmienené výrazne menej.

Existujú obdobia, v ktorých je intenzívny, ale aj obdobia, kde je rozvoj spomalený. Sú to tzv. citlivé -senzitívne alebo kritické obdobia. Ak sa tieto obdobia nevyužijú, tak sa už len ťažko podarí neskôr dobehnúť zameškané. My sa v našom príspevku budeme už ale zaoberať obdobiami od konca senzitívnych období až po dosiahnutie telesnej dospelosti.

Podľa Moravca (2004) sa najtesnejšie vzťahy medzi telesným rozvojom a pohybovej výkonnosti prejavujú v obdobiach:

• u chlapcov sú to vekové obdobia 10ažl4al7ažl8 rokov

• u dievčat 9, 12 a 18 rokov.

U chlapcov i dievčat od telesného rozvoja najviac závisí výkonnosť v testoch, ktorými posudzujeme   úroveň   rýchlostno-silových   schopností   horných,   dolných   končatín   a   rovnovážnej vytrvalosti, najmenej v testoch, ktorými hodnotíme úroveň sily brušného a   bedrovo-stehnového svalstva. Hmotnosť určuje výkonnosť v testoch prevažne záporne. Jej vplyv nie je signifikantný napríklad v skoku do  diaľky.

Už Pávek (1977) preukázal vo svojom výskume vzťah výkonnosti v jednotlivých testoch k telesnej výške, váhe a najmä k ich pomeru - k výškováhovému indexu. Prezentuje výsledky testovania 7 až 19 - ročnej populácie, uskutočneného v roku 1966 (!). Výsledky  práce ukázali, že vzťah telesného rozvoja a pohybových schopností u chlapcov klesá v predpubertálnom veku, so začínajúcou sa pubertou sa zvyšuje a v prvých rokoch dospievania opäť klesá. U dievčat dosahuje vrchol v predpuberte, v puberte sa znižuje a v posledných rokoch dospievania opäť zvyšuje. Charakteristickým znakom vývoja hmotnosti chlapcov i dievčat je zmenšovanie prírastkov hmotnosti, ktoré prebieha už niekoľko desaťročí (Pávek, 1977). V dôsledku toho dochádza k zmenám proporcionality tela.

Následné výskumy Moravec - Kasa (1990) ukázali, že telesný rozvoj ovplyvňuje výraznejšie pohybovú výkonnosť chlapcov a menej dievčat, pričom po začiatočnom vzostupe závislosti s narastajúcim vekom tento vplyv postupne klesá. Najmenej ovplyvnené telesným rozvojom sú koordinačné schopnosti, najviac (v poradí) silové, rýchlostno-silové, vytrvalostné a rýchlostné schopnosti.

Prírastky hmotnosti u chlapcov podľa (Michal, 2001) medzi 7. až 8. rokom nie sú výrazné. Intenzívnejšie zvyšovanie hmotnosti prebieha medzi 8. až 15. rokom. U dievčat priebeh hmotnostnej krivky kopíruje rastovú krivku.).

K podobným výsledkom dospel aj Sedláček a kol. (2008), ktorý tiež poukázal na urýchlenie telesného rozvoja v posledných rokoch a hlavne u dievčat zmenu pomeru BMI, ktorý je podmienený hlavne výraznejším zvyšovaním telesnej hmotnosti.

                V našom príspevku sa budeme zaoberať špecifickým prípadom, kde sme testovali  výbery volejbalových športových tried a volejbalových klubov. Už vstupný predpoklad preto bol, že z hľadiska somatického rozvoja sa jednalo o nadmerne vyvinutých jedincov. Z hľadiska  rozvoja pohybových schopností sa jedná o skupiny športovcov, ktoré sa pravidelne venujú pohybovej činnosti už niekoľko rokov.  Ale práve preto má zmysel porovnávať tieto súbory s populáciou, aby bolo zreteľné, v akých konkrétnych hodnotách jednotlivých ukazovateľov sa pohybujú tieto zámerné výbery.

CIEĽ: Zistiť a poukázať na potreby výberových parametrov pre talentovanú mládež vo volejbale na základe telesného rozvoja a rozvoja pohybových schopností v kalendárnom veku sledovaných výberov.

METODIKA: Na základe testových batérií elementárnych štandardizovaných testov a merania základných somatických charakteristík u zámerne vybraných hráčov volejbalu v mládežníckych kategóriách pristúpime k porovnaniu s populačnými normami, ktoré boli vypracované v roku 1996 (Moravec a kol. – EUROFIT). 

Zo somatických parametrov sme do práce vybrali telesnú výšku (cm) a telesnú hmotnosť(kg). Z testov všeobecnej pohybovej výkonnosti sme vybrali: skok do diaľky z miesta - SDzM (cm), výdrž v zhybe (počet zhybov) VvZ (n), člnkový beh – ČB (s) a ľah-sed - ĽH (s). Všetky testy boli realizované podľa štandardizácie EUROFIT.

Do výberov vstupovali hráči (chlapci) vo veku 14 – 19 rokov a hráčky 13 - 18 rokov. Merania sa uskutočnili na 21 školách so športovými triedami zameranými na volejbal na Slovensku a v Čechách. Použitím t-testu sme zistili štatistickú významnosť rozdielov nameraných hodnôt. Následne sme logicky a vecne interpretovali nami získané údaje s odporúčaniami pre následnú prax a realizáciu výberov v nasledujúcich rokoch..

VÝSLEDKY:                       

Tab. 1      Chlapci  14 roční

            U 14 ročných chlapcov sme neuskutočnili testy pohybovej výkonnosti, ale zaradili sme túto skupinu do celkového prehľadu, vzhľadom na štatistickú významnosť (p<0,01) somatických parametrov už v tejto vekovej kategórii. Telesná výška je oproti populačnému priemeru vyššia o 10,8 cm, čo je + 6,3%. Telesná hmotnosť je vyššia o 7,21 kg (+12,6%).

Tab. 2     Chlapci  15 roční

Vo vekovej kategórii 15 ročných chlapcov sme uskutočnili všetky naplánované merania. V somatických parametroch bola telesná výška oproti populácii o 11,7 cm vyššia (+6,8%) a telesná hmotnosť vyššia o 9,93 kg (+16,2%). Z testov pohybovej výkonnosti iba jeden test (ľah-sed) sa ukázal ako štatisticky nevýznamný. Ostané boli významné na 1% hladine štatistickej významnosti. SDzM mal diferenciu +34,4 cm (+16,3%), VvZ +16,9 s (+49,5%), ČB -2,22 s (+13,1%) a ĽS +0,45 s (+1,7%).

Tab. 3     Chlapci  16 roční

Pri 16 ročných chlapcoch boli všetky výsledky štatisticky významné (p<0,01). Telesná výška bola vyššia oproti populácii o 9,1 cm (+5,1%). Telesná hmotnosť bola vyššia o 8,2 kg (+12,5%). Výkonové parametre testových ukazovateľov boli nasledovné. SDzM +35,2 cm (+16,1%), VvZ +18,0 s (+46,2%), ČB -1,72 s (+10,2%) a ĽS +1,88 s (+6,8%).

Tab. 4      Chlapci  17 roční

Následne aj u 17 ročných chlapcoch boli všetky výsledky štatisticky významné (p<0,01). Parameter telesnej výšky sa oproti populácii zväčšil o 11,3 cm (+6,4%). Telesná hmotnosť bola vyššia o 11,7 kg (+18,3%). Výkonové parametre testových ukazovateľov sa zmenili takto. SDzM +41,0 cm (+18,3%), VvZ +17,3 s (+40,9%), ČB -1,95 s (+12,1%) a ĽS +2,44 s (+8,8%).

Tab. 5     Chlapci  18 roční

Pri chlapcoch vo veku 18 rokov vidieť v odlišnostiach s populáciou  zvyšujúci sa rozdiel v telesnej hmotnosti hráčov a teda aj komponentu BMI. Výsledkom sa kladne prejavil hlavne v SDzM. VvZ, na ktorý vplýva ale vyššia telesná hmotnosť aj záporne sa zlepšil uz menej. Telesná výška bola vyššia o 10,9 cm (+6,1%) Telesná hmotnosť bola vyššia o 11,6 kg (+16,7%). Výkonové parametre testových ukazovateľov boli nasledovné. SDzM +39,4 cm (+18,5%), VvZ +14,2 s (+32,2%), ČB -1,16 s (+6,8%) a ĽS +2,38 s (+8,5%).

Tab. 6     Chlapci  19 roční

Vo kategórii 19 ročných chlapcov sa ukázala stabilizácia výsledkov z meraní predchádzajúcej vekovej kategórie, opäť s postupným nárastom výkonových parametrov, ktoré sú výraznejšie závislé od rozvoja silových schopností. V somatických parametroch bola telesná výška oproti populácii o 10,9 cm vyššia (+6,1%) a telesná hmotnosť vyššia o 9,75 kg (+13,6%). Všetky testy pohybovej výkonnosti boli opäť významné na 1% hladine štatistickej významnosti. SDzM mal diferenciu +47,5 cm (+21,2%), VvZ +13,92 s (+30,5%), ČB -2,6 s (+16,4%) a ĽS +2,61 s (+9,1%).

Pri pohľade na diferencie sledovaných súborov voči populácii môžeme konštatovať, že vieceré majú jasne definavanú tendenciu vývoja.

Tab. 7     Percentuálne diferencie voči populácii (%)

Vizualizácia hodnôt, ktoré sú uvedené v predchádzajúcej tabuľke, so zvýraznením trendu (na základe polynomickej funkcie) ukazuje ako sa líšia zámerné výbery mladých volejbalistov na športových školách a školách so športovými triedami.

Obr. 1 Percentuálny rozdiel somatických parametrov výberu volejbalistov oproti populácii

Z obr. 1 je vidieť, že rozdiel telesnej výšky oproti populácii je v jednotlivých ročníkoch rovnaký. Tento parameter sa nemení počas celého sledovaného obdobia. To znamená, že telesná výška narastá presne v rámci rastu bežnej populácie. Pre výber na volejbal to znamená, že telesná výška vo veku 14 – 15 rokov je smerodajná pre následný vývoj a predikcia telesnej výšky – nárastu na predpokladanú a potrebnú hodnotu pre tento šport je už výberom s vysokou pravdepodobnosťou určená. Je potrebné ale uznať, že celkový nárast telesnej výšky bol od veku 15 rokov do 19 rokov iba niečo okolo 4 cm. Špičkový svetový volejbal vyžaduje už vo veku 19 rokov hráčov s telesnou výškou okolo 200 cm a pokiaľ možno ešte viac, ale priemer cez 190 cm je už dobrým predpokladom k dosahovaniu výbornej športovej výkonnosti.

Inak je to s telesnou hmotnosťou. Tu parameter nárastu vykazuje vzostupnú tendenciu do veku 17 rokov a následne pomerne výrazne padá. Predpokladáme, že je to spôsobené hárastom pasívnej telesnej hmotnosti u nešportujúcej mládeže, respektíve v bežnej populácii. A pretože porovnávame naše výbery s populáciou športujúca mládež vykazuje menší nárast pasívnej telesnej hmoty a teda celkový rozdiel v percentuálnom vyjadrení bude klesať.

Obr. 1 Percentuálny rozdiel parametrov pohybovej výkonnosti výberu volejbalistov oproti populácii

Pri sledovaní pohybovej výkonnosti našich výberov sme si všimli niekoľko odlišností oproti populácii. Najbližší priebeh trendovej krivky výberu s populáciou vykazuje SDzM. Už na začiatku sledovaného obdobia je výkon vo výbere vyšší o viac ako 15 %, ale až do konca sledovaného obdobia nenarastie viac ako o 5% nad túto hodnotu. Predpokladáme, že celkový rozdiel oproti populácii je spôsobený lepším výberom na základe genetickej podmienenosti a lepšie rozvinutými silovými schopnosťami. Podobne sa správa aj parameter ČB. Okrem veku 15 rokov, kde je hodnota bližšie k populačnej norme ostatné opäť vykazujú malý rozdiel v sledovaných rokoch vývoja. Potvrdzuje to fakt, že SDzM a ČB majú podobnú fyziologickú podstatu, sú výsledkom hybridných silovo- rýchlostných schopností s prevládajúcim podielom dynamickej sily výbušného charakteru. ČB najviac vykazuje aj úroveň vytrvalosti v akcerelačnej rýchlosti.

Zaujímavým výsledkom práce je zistenie, že testový ukazovateľ ĽS vykazuje obrátenú hodnotu prírastkov telesnej hmotnosti. Tam kde prírastok telesnej hmotnosti je vyšší, ako je populačná norma je parameter ĽS nižší a naopak. To potvrdzuje náš predpoklad, že telesná hmotnosť ovplyvňuje výsledok testu ĽS. Je to spôsobené tým, že hmotnosť hornej časti tela vykazuje vyššie absolútne hodnoty a tým, že tento test limituje výkon pomerne malých svalových skupín brucha a prednej časti pletenca horných končatín.

Ešte výraznejší rozdiel, aj keď opäť podobného charakteru vykazuje test VvZ. Tu prírastky klesajú počas celého sledovaného obdobia. A to z hodnoty vyššej približne o 50% až na hodnotu vyššiu o 30% oproti populácii. Predpokladáme, že tento výsledok je ovplyvnený tým, že hráči volejbalu od začiatku posilňujú svalové skupiny pletenca horných končatín a okolitých svalov, takže následne bežná populácia prirodzeným rozvojom silových schopností znižuje tento rozdiel. Ale hodnota +30% je aj tak na konci sledovaného obdobia najvyššia zo všetkých sledovaných testov pohybovej výkonnosti.

ZÁVER: V tomto príspevku sme poukázali na rozdiely, ktoré vykazujú mladí športovci – volejbalisti v telesnom rozvoji a v rozvoji pohybových schopností vo vekovej kategórii 14 – 19 rokov. Na základe týchto údajov je možné vykonávať výbery talentovanej mládeže, kde nami namerané hodnoty by mali vykazovať priemerné potreby pre volejbal v jednotlivých ročníkoch. Na základe našich údajov a presnejšieho odčítania z obr.1 a obr.2 je možné stanoviť presnejšie hodnoty aj doplňovania už existujúcich družstiev mládeže, kde máme zadané približné hodnoty somatických parametrov a rozvoja pohybovej výkonnosti aké by mali títo hráči priemerne spĺňať.

LITERATÚRA

KASA, J. (2006). Pohybové predpoklady a ich diagnostika. Bratislava: FTVŠ UK.

MĚKOTA, K.- BLAHUŠ, P. (1983). Motorické testy v tělesné výchově. Praha: Státní pedagogické nakladatelství.

MĚKOTA, K. (1991). Trend motorické výkonnosti vysokoškolské mládeže v ČSFR.Tělesná

kultura 1991 (sborník kateder tělesné výchovy a tělovýchovného lékařství). Olomouc :

Fakulta tělesné kultury Univerzita Palackého,svazek 23, 1991, s. 179-190.

MĚKOTA, K. - NOVOSAD, J. (2005). Motorické schopnosti. Olomouc, FTK UPOL

MICHAL, J. (2001). Telesný a pohybový rozvoj žiakov druhého stupňa základných škôl vo

vybraných regiónoch. In: Acta Universitatis Mathiae Belii Telesná výchova a šport, Vol. 3.,

No. 3. Banská Bystrica: PF UMB 2001. s. 113-121. ISBN 80-8055-612-1

MORAVEC, R. - KASA, J. (1990). Telesný rozvoj a pohybová výkonnost´7- 18-ročných deti a mladeže v ČSSR. In Sborník vědecké rady ÚV ČSTV, svazek 21. Praha : Olympia, 1990, s.

53-81.

MORAVEC, R. a kol.(2004) Teória a didaktika športu. FTVŠ UK, SVSTVŠ, Bratislava.

PÁVEK, F. (1977). Tělesná výkonnost 7 – 19 – leté mládeže ČSSR. Praha : Olympia.

PERIČ, T. 2006. Výběr sportovních talentů. Praha : Grada, 2006.

SEDLÁČEK, J.- KAMPMILLER, T., VAVÁK, M. (1998). Some Aspects of Physique and Motor Fitness of the Slovak School Youth. Šport mladih: Zbornik, Ljubljana : Fakulteta za šport, 1998, 233-239.

SEDLÁČEK, J. a kol. (2008). Telesný rozvoj a pohybová výkonnosť školskej populácie na Slovensku. Záverečná správa grantovej úlohy VEGA č. 1/3689/06

Uverejnené v zborníku – Výkon a príprava v športe. Ružomberok - VERBUM 2011