Prihlásenie
Drahý Lubor - máj
Drahý Lubor,
máj, mesiac lásky čas. Dnes to bude na dlhšie. Nalej si Jacka, daj si kocku ľadu, vylož nohy a oddychuj. Keď som Ti začal písať listy, lebo už nič iné nezmôžem, pýtali sa ma, prečo som sarkastický, prečo Ťa oslovujem drahý.
Voľakedy som miloval písať listy. Frajerke, potom tej istej, ale už žene z vojny, domov do Tatier, rodine do Ostravy. Na každý list vždy všetci odpovedali. V listoch sa oslovuje milý, ctený, vážený ale aj drahý. Môj drahý som neoslovoval, ale drahý sedí. Lubor, Ty si skutočne drahý. Chodíš na zimné olympijské hry Vancouver, Soči, kde nemáš čo robiť, len míňaš. Zo štátu vezmeš jednu tisícku, z transferov hráčov dve až tri. Máš jeden z najväčších profesionálnych aparátov. CEV, FIVB, SOV - diéty, vreckové, letenkové bonusy. Kýble nafty a neobmedzené kredity. Si skrátka v tom prostredí drahý. Tréneri a hráči na teba drú. Ako mulice. Raz nebudú.
Máj je jeden z najkrajších mesiacov roka. Orgovány, repka, baza, čerešne, jahody. Radosť žiť. Navyše oddávna je mesiac spojený s láskou. Tento list bude asi najosobnejší a pre iných možno nudný, ale ja ich píšem Tebe, nie ostatným.
V Bratislave som od pätnástich rokov. Dva motívy ma sem vohnali. Láska a volejbal. Milú som si o pár rokov po príchode do mesta vzal, tiež veľmi silná láska k volejbalu ma o prvý vzťah možno aj pripravila. Narodila sa Lucia, bol som na tréningu, v mezocykloch som stihol syna Igora, on na tráve, ja v hale. My tréneri máme také hnusné postihnutie. Viac sa venujeme cudzím, ako svojim. Ja som určite nič nezanedbal, ale pokrvným som mohol dať viac. Sáre vrátim aj vďaka Tebe všetky deficity.
Druhý motív bol volejbal. ČH Bratislava - ikona slovenského športu. Bol som takmer na každom veľkom volejbale v PKO. Tvoj dres mám dodnes uložený v skrini. Halanda-Gejza, Cifra a Sirvoň. To boli moje hviezdy. Tisíce divákov proti Ferencvárosu. Zlaté medaily v európskych pohároch, prvé československé tituly.
Tréner Kalný si raz ku mne v jedálni FTVŠ osudovo prisadol a vraví: "Vyser sa ty na učiteľstvo a poď trénovať!" O pár dní som sedel v buse do Senca na prvé sústredenie so žiakmi. Trénoval som Tvojho, vtedy dvanásťročného syna. Prišiel si ho ako všetci rodičia dať do týždennej úschovy, vstúpil si do autobusu a zvolal: "Neprajem si, aby ste Luborovi hovorili Gejza." Ako poznám omladinu, viac im nebolo treba. Slávnej, zdedenej prezývke sa už mladý nikdy nevyhol. Vo mne vtedy skrsla prvá iskierka vzdoru. To snáď nie. Neviem, prečo je môj veľký idol Gejza Gejzom, ale toto posral. Úzkoprsý. To si sa práve vrátil z Talianska, začal si na manažerskej pozícii Slávie UK muži. Po čase zmizli z mapy. Prešiel si do rovnakej pozície do Interu. Zanikol. Máš zrejme nejaký dar.
Po nejakom čase sme sa stretli vo funkciách. Na jednu situáciu si veľmi dobre spomínam. Žasol som, keď si 23.novembra 2000 prišiel do haly v PKO vo funkcii generálneho sekretára zväzu. To si samozrejme prísť mohol. Veď to bola tak Tvoja hala, ako moja. Ale privedol si so sebou do hľadiska prof. Carlosa Pratu, sympatického portugalského trénera nášho súpera z Esmorizu v pohári CEV. Idylickú chvíľu oficiálneho stretnutia ste prolongovali analýzou našich mladíkov z reštaurácie v hale počas celého nášho tréningu. V nedeľu sme s nimi prehrali 2:3, nepostúpili sme, možno, keby si mu nebol dával rady, prejdeme. To bolo mimoriadne neslušné. Ďalší zárodok odporu. Lubor, to sa nerobí.
Jar 2005. Končilo sa prezidentovanie Ivana Majerčáka, s ktorým som si vždy rozumel a do pozície prezidenta federácie nastúpil Ing. Miroslav Kováčik. Oslovil ma a ja som sa podvolil k spolupráci. Od prvého dňa som si viedol denník bordelu, nestačil som sa čudovať. Presťahoval som sa do Šamorína a od Slovnaftu po Kuchajdu som už mal úzke hrdlo, do akej riti to zase idem po ránu pracovať. Nedochvíľnosť, (okrem Teba), pracovná nedisciplinovanosť, socialistické móresy, drobné zlodejiny na bežnom poriadku, bordel, konzum, amatérizmus, bordel všade navôkol. Grc. Prestával som Ťa mať rád. Hlavne, keď som cítil, že volejbal je to posledné, čo Ťa zaujíma. Vravel som si, zlomíme to s Kováčikom. Mirko post, slušnosť ako zákon a smerovanie, ja volejbal, sekretár Halanda diplomacia a kariéra. Postupne vymeníme mimoriadne neefektívne "odborné" duo Singer, Prokeš, sprehľadníme toky, inak nastavíme Nitru a Trenčín a pôjde to. A budeme sa vzájomne mlovať a hrať spolu tenis. Alebo bude aspoň pakt neútočenia. Každé moje pokusy o kritiku si však len zbabelo bral na vedomie. Už desať rokov živíš z našich daní dve pijavice. Bŕŕ. Najsmiešnejšie bolo, ako som kolegov učil tri mesiace klopať na dvere. Nastavil som nové trénerské zmluvy s Čadom a Přidalom, napriek ich silnému odporu sa podarilo obidve urobiť antikonzumne, žiaľ musel som bojovať nielen s nimi, ale aj s Tebou. Zbytočne si ma vyčerpával Lubor. Z pracovnej zmluvy mi vyplývalo kontrolovať financovanie stredísk v Trenčíne a Nitre. Nepozdávalo sa ti to. Do roka to mohlo byť čisté ako ľalia. Na zápasoch Euroligy s Turkami v Prešove si ma ako spolukomentátora STV požiadal, aby som veľmi stav a veci nekritizoval. Tvoj bežný štýl? Zrejme.
Kováčik v lete 2005 tragicky zahynul, vypísal si voľby. Počkal som do novembra a šiel. Dopracovali sme mesačnú robotu na legislatívnych úpravách, ktoré boli Kováčikovou prvou vážnou úlohou. Ty si ich potom v jednu jedinú novembrovú noc zmenil.
Drahý Lubor, nikdy nezabudnem na náš celkom pekný rozhovor v pondelok ráno 7.11.2005 pred ôsmou hodinou. O ôsmej sme tam boli vždy len my dvaja. Bolo času dosť, kým prídu mostoví zápchári S a P. Pripomeniem:
Ja: Ahoj Lubor, môžem?
Ty: Nech sa páči.
Ja: Opätovne Ti blahoželám k včerajšiemu zvoleniu, ale idem Ti oznámiť, že musím odísť.
Ty: Chápem. Ivan, ja si Tvoju prácu vo volejbale nesmierne vážim, urobil si pre volejbal kus roboty, ale je jasné, že my dvaja skôr, či neskôr nebudeme môcť spolupracovať. Hlasoval si proti mne, hlasoval si proti mojim stanovám. Skôr, či neskôr by sme sa asi rozišli.
Ja: Áno. Lubor, idem do Polusu, nakúpim rozlúčkové občerstvenie a o hodinu na porade to kolegom oznámiš.
.... Všetkých som pohostil, ako vždy aj svojimi kyslými uhorkami, všetci si mysleli, že sú opäť nejaké narodky. Lubor im veci oznámil, Singer neschoval prekvapenie, niektorí si vydýchli, iní hmkli. Za pol roka som mal povedzme tak 50 - 60% podporu, vedel som, že o rok dva Prokeša pracovať naučím. Singera nezmení ani stádo volov. Škopcová už klope.
Ty: Kolegovia, Ivan odchádza na vlastnú žiadosť...
Ty: (po porade): aká je Tvoja predstava odchodu?
Ja: Dovolenka, výpoveď, budem sem chodiť do konca decembra, januára. Ako povieš. Peniaze podľa zmluvy.
Ty: Aké máš plány?
Ja: Splním si tri sny.
Ty: Aké?
Ja: Sny sa neprezrádzajú.
(pozn. Lubor, pamätám sa, že atmosféra zhruba polhodinového rozhovoru bola mimoriadne srdečná. Mne padol balvan zo srdca záverečného kilometra do práce, Tebe sa uľavilo v mylnom boji o pozície.)
Ty: No daj.
Ja: splav, web a ešte niečo. Prezradím o tri, štyri mesiace. Podali sme si ruky. Koniec.
Som veľmi rád, že si ma vtedy tri mesiace nechal v pokoji žiť, nebuzeroval si ma "úlohami". V denníku z tej doby nemám napísané už nič. Akurát mi tam stále svieti reklama FORPLAST.
O štvrťroka som z veľkej slušnosti a úcte k Tebe, žiaľ v naivnom domnení, že si rozlúčkový rozhovor viedol úprimne, prišiel oznámiť zámer VKP Bratislava založiť akreditované vzdelávacie zariadenie pre vzdelávanie trénerov. Tvoja bezrozmyslová odpoveď na úrovni reakcie psa I.P. Pavlova bola, že Slovensko to nepotrebuje, lebo je tu aj tak málo trénerov a potom si ešte zaperlil, že tu predsa nebude vzdelávať hocikto. Singera nikde naokolo nebolo, čiže to muselo byť z Tvojej hlavy. Toto ma definitívne presvedčilo, že volejbal Ťa vôbec nezaujíma. Všetko je len politika, pozície, zmluvy, peniaze, konzum, výhody.
O dva roky na pracovnej konferencii 2007 si sa definitívne voči mne vyfarbil. V úvodnej správe o činnosti si odporne a bohapusto klamal delegátom do ksichtu, keď si povedal, že si ma z pozície športového riaditeľa vyhodil, lebo sa so mnou "nedalo." Ani v najhoršom sne ma nenapadlo vziať na zasadnutie vajíčka, ale mal som sa v tom šoku zmôcť na kreatívne akčné výkriky do pléna - si tendenčný klamár.
Odvtedy sa moja neláska k Tebe prehlbuje. Ostrý a nekompromisný boj proti získaniu akreditácie. Totálny boj proti webu volejbal.sk, podpora všemožných zákazov z dielne Singera. Desiatky obštrukcií, nariadení, s úmyslom potláčať akúkoľvek aktivitu VKP Bratislava. Vrcholom snaženia bolo reálne postavenie sa všetkými prostriedkami na stranu zlodejov, ktorí mali chuť ukradnúť nám dvoch zmluvných hráčov Patáka a Kubša. 50.- Euro pokuta pre VKP za to, že sme dovolili prezidentovi jedného klubu kopať druhého do gúl. Podpora šikany nášho klubu šéfom antidopingu.
Dnešná doba je ťažká. Kto bude viac milovať, prežije a vyhrá. Pozri sa 1 000 km na východ. Sú normálni? Podobné jazyky, zhodné fyziognómie tvárí, rovnaké bunky v krvi, bez zásadných náboženských rozdielov. Ustoja to? Nikto to dnes nevie. Rozmar epochy. Bez lásky k blížnemu.
Drahý Lubor, cez desať rokov vedieš volejbalový dav. Zmenšujúci sa. Padajúci na kolená. Vydržíš na svojej pozícii, keď od zajtra otočíš. K láske patrí komunikácia. Začni s hráčmi rozprávať o trasferoch. Začni sa k reprezentantom správať slušne. Začni si ich vážiť a považovať si ich. Doba povinnosti, alebo cti reprezentovať je preč. Uvedom si to. Skús zistiť, čo potrebujú kluby. Začni sa vážne zaoberať stavom, čo dnes chýba hnutiu, skús u stolára konečne objednať veľký okrúhly stôl. Za desať rokov si si s klubmi nesadol. K ničomu. Na listy neodpisuješ nikomu, ani komunálnym politikom v Novom Meste. Nikomu. Možno len tej bande v Luxemburgu. Samostané a autonómne združenie klubov si zlikvidoval. Novému si nedovolil vzniknúť. Cár Lubor.
K láske patrí uctievanie, vážnosť a rešpekt. Hančík, Hronský, Grosiar, Kudla a Nocar napríklad urobili toľko pre volejbal, že musel by si tu byť desať životov, aby si ich dobehol. Ospravedlň sa všetkým zástupcom klubov za pokutu od CEV, ktorú zrejme musíš zaplatiť aj s daňou za to, že si mal klapky na očiach. Nezabudni im hlavne povedať, z čoho to zaplatíš. Z ktorého mešca. Ak to platiť nebudeš, v pohodičke sa pochváľ, ako si to dokázal. Ja však verím v čestnosť a zásadovosť tých západniarskych bafíkov.
Drahý Lubor, v auguste budeme mať výročie veľkého požiaru haly. Haly klubu, vďaka ktorému si, kde si. Tvoje dlhoročné spojenie s ČH Bratislava je neodškriepiteľné. Tu si sa "narodil", tu z Teba voľačo vykresali, tu si dostal štátny byt. Tu si sa naučil spolupracovať. Pozrieť pri Dunaji nočné a ranné plamene bolo Tvojou psou povinnosťou. Či? Bol sa pozrieť kdekto, možno aj bezďáci, ktorí to zapálili. Ty radšej nie, ani jedna Tvoja sms, ani jedna veta v telefóne s otáznikom. Smutné. Nemal si guráž?
Lubor, ako Ťa majú mať radi hráči, keď pomaly nebude kde a čo hrať?
Lubor, ako Ťa majú velebiť malé deti a ich rodičia, keď si pre mládež za desať rokov nevymyslel jeden jediný funkčný projekt?
Ako Ťa majú uctievať riaditeľia škôl v Nitre a Trenčíne, keď ich 13 rokov balamutíš, nedáš im do ruky ani cent navyše, aby s nim a o ňom mohli rozhodovať?
Ako Ťa majú uznávať mládežnícki tréneri, keď im rok čo rok Tvoji sluhovia v Tvojich strediskách mládeže ukradnú všetko, čo vie dať pravú ruku do súladu s ľavou nohou?
Ako Ťa majú mať úprimne radi tréneri, ktorým nie si schopný dve tretiny Tvojho pôsobenia na SVF ponúknuť systémovú možnosť na zvyšovanie ich vzdelania?
Ako ťa má uznávať schopná trénerka, ktorú odpáliš po vynikajúcom výsledku z Nitry, onedlho jej neumožníš vstúpiť do trénerských štruktúr CEV, lebo máš čudné dôvody? Nikdy jej nedáš ženskú reprezentáciu, lebo Ti vadí.
Lubor zmietol si pred dvomi rokmi zo stola návrh klubov na zvýšenie kvality ligy, aj keď si bol s predloženým riešením absolútne stotožnený a očarený si mu tlieskal. Dva týždne Tebe a Tvojmu marketingovému maskotovi stačili na to, aby ste vymenili kabáty, nechali sa zatlačiť a zištne ste otočili.
Drahý Lubor, toto bol najťažšie písaný list. Mal by sa točiť okolo lásky, resp. okolo jej deficitu. Sú surovci, ktorým tento fenomén v živote nechýba. Ani v jednom okamihu. Nedostali ju a nevedia ju posúvať ďalej. Ja som si nikdy nesťažoval, nemyslím si, že my dvaja by sme sa mali milovať, ale u stáda, ktoré desať rokov vedieš, nevedno kam, by si určite niečo ako obdiv, úctu mal dostávať. To sú najlepšie a najpríjemnejšie spätné väzby. Nemôžeš robiť s princípmi komunistického mocnára. Nepríjemné je aj to, že rozdeľuješ. Ja nikoho proti Tebe nehuckám. Ľudom, ktorí dnes stoja na Tvojej strane, chýba často základná premisa demokracie, pokroku a moderného spolužitia. Jeden názor, dva názory a ešte stovky iných podôb názorov. Rešpekt iného. Ste podráždení, vo výťahu nezdravíte, neodpisujete na sms, maily. Nezodpovedáte položené otázky, drístate o demagógii, žabomyších vojnách, lenže k týmto formám správania jednoznačne nepoznajú Tvoji bojovníci základné fakty nutné k argumentácii a obhajobe.
Drahý Lubor, navaril si vo volejbale hnusný, mastný, nejedlý guláš. Peňazí je menej, hráčov a detí ako šafránu, chuť pracovať už majú pomaly iba klimaticky retardovaní.
Raz som sa pokúsil pozvaním na obed o zmier. Nevydalo. Takže sa stále iba nádejám, že vezmeš hmotu do hrsti, že zakážeš robiť Singerovi všetko, čo má spoločné s volejbalom, zviažeš ruky Stražayovi, keď pôjde vlhkomerom premeriavať rýchlosť absorbcie potných kvapiek semifinalistov do parkiet vo Svidníku. Zverejníš všetky obchodné zmluvy SVF s okolím, uverejníš sumu transferov za hráčov prestúpivších do zahraničia, zverejníš plat Tvoj a Singerov, hlavne ich časti z kasy s.r.o. Hecneš sa a urobíš po desiatich rokoch stretnutie Dozornej rady s.r.o. Priebežne raz za mesiac napíšeš v úradnej správe, v akom stave je zrealizovanie pokuty od CEV pre Volley team, ktorú musíš zo SVF zaplatiť. Znížiš aspoň o jeden stupeň promiskuitu u dvorného novinára. V najbližších dňoch sa povznesieš pri čerstvo pripravovanej ankete, dovoľ ju prosím v kategórii mužov vyhrať aj Divišovi a nenaleť na bláznivé gestapácko-komunistické nápady kolegu o vhodnosti, či nevhodnosti laureáta, ktorý už žiaľ Slovensko reprezentovať zrejme nikdy nebude. Lubor, Diviš tu hral, drel aj v anketovom roku 2013, pracoval neúnavne na svoju slávu a Tvoj plat, získaval waty do Tvojej svätožiary. Bol vzorom pre mládež, nebýva ich veľa.
Drahý Lubor, sadni si so Singerom pod čerešňu, dajte si pusu na čelo a skúste začať pracovať inak. Aby som Ti nemusel písať listy bez lásky. Rád som Ťa však naozaj voľakedy mal.
Tvoj Ivan
p.s. práve hovoria v rozhlase, že náš Ivan Gé nie je schopný mesiac odpovedať na slušný list p. Kisku.