Prihlásenie
Drahý Lubor - marec
Drahý Lubor,
je marec, Mesiac knihy. S knihami odveky súvisí aj vzdelávanie. Keď otvorím Stanovy SVF, tak si myslím, že by si si ich aj Ty mal niekedy v pokoji prečítať. Okrem iného, Tvoje poslanie ako vodcu volejbalu je aj v oblasti vzdelávania. Citujem: Poslaním SVF je tiež školiť, doškoľovať a zabezpečovať vzdelávanie volejbalových odborníkov, pracovníkov a funkcionárov.
Vyštudoval som FTVŠ, ale na moju Alma mater nemám najlepšie spomienky. Škola prešpikovaná komunizmom, SZM-áckymi buzeráciami, kárnymi opatreniami. Napriek tomu som mal možnosť načúvať profesorom Rovnému a Havlíčkovi, učiteľom Kampmilerovi, Hamarovi, Staršiemu, Hančíkovi, Hermannovi, Prieložnému. Ty si FTVŠ neštudoval, ale máš vo svojom tíme športovo vzdelaných. Akurát niektorí museli byť záškoláci. Lubor, desiaty rok ťaháš volejbalovú káru a uznaj, že vzdelávanie k Tvojim témam nepatrí. Odhadujem, že tak dve tretiny Tvojho obdobia ste v tejto oblasti nerobili vôbec nič. Len diverznú činnosť.
Voľakedy mala hlavný ťah na bránu v športovom vzdelávaní inštitúcia Telovýchovná škola SÚV ČSTV. Mimochodom, tá od roku 1972 nemala zákonnú akreditáciu a čisto teoreticky by všetky, odvtedy vydané vzdelávacie dekréty, mali byť neplatné. Keďže jej šéfka mala muža, ten bol kamarát s Gašpym, tak všetko frčalo. Kvalita školy sa postupne zhoršovala, chradla, až zanikla. Táto ustanovizeň vypĺňala mimoriadne dôležitý úsek vo vzdelávaní a doškolovaní telovýchovných kádrov. Školila a dovzdelávala obrovské množstvo trénerov, cvičiteľov, rozhodcov. Mala v tom systém. Aký, taký, ale bol. Aj s praktikami, keď sa skúška dávala za fľašku.
V roku 2005 som sa rozhodol splniť si svoj sen a vo VKP Bratislava sme založili vzdelávacie zariadenie na školenie trénerov volejbalu. Naštudoval som si zákon, Ty si to Lubor neurobil, vypracovali sme systém, napísali projekt, zostavil som lektorský zbor a v duchu Zákona o športe a patričných vyhlášok sme získali akreditáciu. Práve v tomto polročnom prípravnom procese som zistil mnohé anomálie a aj skutočnosť, že Telovýchovná škola nemala viac ako tridsať rokov akreditáciu. V závere tejto etapy som otváral rôzne skrinky, objavenie ich obsahu vadilo. Raz jednému, inokedy druhému. Vysvitlo aj to, že vzdelávací priestor je v jednom našom hlavnom športe pekne skorumpovaný. Začal som vadiť aj mojej drahej alma mater, lebo tam začali mať strach. Z ich zbytočnosti.
Drahý Lubor, Ty si - dodnes nechápem prečo - mal zrazu pred sebou bohovo silný motív nedovoliť to. Tvoja akreditácia na vzdelávanie bola len na papieri, nikto nič nerobil, občas Asociácia trénerov usporiadala nejaké školenie, alebo seminár.
Ani Tvoje audiencie u najvyšších športových šéfov, ani Tvoje podjebávanie p. Kosorína - vtedajšieho šéfa oddelenia športu v rezorte školstva, ani Tvoje ovplyvňovanie vtedajšíeho šéfa akreditačnej komisie, ktorý zo dňa na deň zmenil svoje názory na možnosť udelenia dekrétu nezabrali. Bol si aj značne zbabelý, keď si na záverečné sedenie Akreditačnej komisie, ktorá mala rozhodnúť o právoplatnom udelení certifikátu, neprišiel. Odcestovaný. Nebol si svedkom komickej diskusie, keď na jednej strane bolo vo väčšine právo a zákony, prezentované vtedajším právnickým zastúpením v komisii a na druhej strane úbohé šteky a náreky komunistických staršinov, vzniknuvšie na základe Tvojho iracionálneho tlaku. Akreditáciu sme obhájili, ale čudné bolo, že ešte polroka trvalo, kým podpis kompetentnej osoby šiel na papier. Záverečné sedenie na školstve bola demagogická fraška. Všetka česť p.Kosorínovi, ktorý zachoval triezvy pohľad na vec. Nech mu je zem ľahká.
Drahý Lubor, pár vecí sa Ti samozrejme vydarilo. Z akreditačnej komisie, poradného orgánu Ministra školstva, odstavili legislatívca, "kompetentné" trasorítky sa začali kauzou zrejme vášnivo zaoberať a prišli na to, že akreditácia by sa mala časovo limitovať a dobu päť rokov určili za akurátnu. No debili. Hlavné, čo sa podarilo vo vendete presadiť bolo, že odteraz športové zväzy musia dať k akreditácii na vzdelávanie trénerov súhlas. Občianske združenia s patentom na rozum. Ktorí jeho členovia toto tušia. Tento súhlas nebol do toho času pre získanie akreditácie nutný a z toho Teba a ničnerobiaceho našepkávača Singera šiel trafiť šľak. Fakulta Ti nahrávala, lebo sa boja a majú strach, že by prišli o vedľajšie džoby. Vstup štátu, výstup odmena docenta.
Cieľom vzniku vzdelávacieho zariadenia bol efekt, ktorý pomôže, zdôrazňujem pomôže, v systéme vzdelávania a doškoľovania trénerov. Vznikla inštitúcia s lektorským zborom, ktorý bol iný. Iný ako Tvoj. Ty si mal lektorský zbor na papieri, ak si vôbec mal, ale ak už ste niečo urobili, tak bežne prednášali aj neschválení učitelia. V našom zariadení prednášali vzdelaní ľudia vo svojich odvetviach, zbor bol podľa mňa kvalitný, boli v ňom aj ľudia, ktorí Tebe nevoňajú. Skrátka na svet prišla alternatíva. Nie konkurencia, lebo vy ste vtedy nerobili nič.
Najväčším prínosom sa stala možnosť pre "obyčajných" ľudí, poväčšine telocvikárov, alebo inštruktorov v centrách voľného času pre deti, necestovať do Bratislavy, nemuseli riešiť dovolenky, ubytovanie a pomerne vysoké náklady školenia. Sadli sme do áut a šli za nimi.
Vyškolili sme a odovzdali certifikáty vyše osemdesiatim trénerom. Boli sme prednášať a šíriť volejbal v Hnúšti, Bystrici, Námestove, Kežmarku, Sabinove, Prešove, samozrejme aj v Bratislave. Zákonné normy hodín sme splnili do bodky, v praxi aj oveľa prekročili. Bolo pár jednotlivcov, ktorí u nás skúšku neurobili, resp. prácu neodovzdali. Korupčné prezenty sme spoločne vypili, ale pečiatku a môj podpis niektorí nedostali. Chcel som im dobre.A nemienil som sa dočkať času, keď sa po našom školení tréner prihlási na štvrtý stupeň - externe na FTVŠ, nebodaj na denné štúdium FTVŠ a tam budem sprostredkovane za vola.
Drahý Lubor, musím Ti zablahoželať a oceniť, čo ako kariérny diplomat rôznymi zákulisnými hrami dokážeš. Mohol by si sa však venovať aj podstatnejším veciam v oblasti lobingu. Zhruba od roku 2003 musíme ctiť nariadenia EU, ktoré napríklad Česká republika dodnes vo vzdelávaní vo volejbale nekopíruje. Ide o pästupňový systém vzdelávania. Prvý, druhý a tretí stupeň je tzv. nižšie vzdelávanie, štvrtý a piaty je v zásade bakalár, resp. magister z vysokej školy. Tretí stupeň je zbytočná, byrokratická volovina. Tento stupeň by sa mal zmeniť. Mal by sa stať dovzdelávacím stupňom a tréner by ho mohol získať postupne, v priebehu kariéry, mal by mať kreditný charakter a dostal by ho za semináre, povedzme aj za publikácie... Tretí stupeň je momentálne úplne zbytočný, nerealizovateľný, nastavil to nejaký vôl, odtrhnutý od praxe a je Tvojou povinnosťou, podľa Tvojich stanov, s tým niečo urobiť. Iniciovať návrhy, dávať smerom k poslancom parlamentu, resp. príslušnému ministerstvu podnety na narovnanie kraviny.
Drahý Lubor, Ty zrejme teraz netušíš, o čom píšem, ale čo mám robiť. Neurobil si zo svojej pozície nič, aby toto hlúpe, veľmi nepraktické, naozaj musím napísať debilné nastavenie existencie tretieho stupňa trénerského vzdelania neexistovalo.
Keď vrcholil náš súboj o akreditáciu, chodil si na FTVŠ ako na klavír, ale mohol si sa radšej zaoberať témou 4. a 5. stupňa vzdelávania. To, čo v tejto dobe stvára FTVŠ a koľko ohyzdností pácha na 40 ročných záujemcoch o štvrtý stupeň vzdelávania - externé bakalárske vzdelanie - je v príkrom rozpore so zdravým rozumom. FTVŠ sa v tejto oblasti stala bezcitným upírom veľkých peňazí z vrecák trénerov. Ak by si aspoň trošku poznal problematiku, tak pochopíš, že matka s tromi deťmi, so zákonnými dňami dovolenky, s nejakými kilami navyše, nemôže túto školu urobiť, hoci by aj chcela. Ale prečo ju tí idioti do toho systému prijali.
Vzdelávanie a hlavne doškoľovanie kádrov má trhliny, ak sa tým začneš zaoberať, pochopíš, že za pár rokov vo volejbale najvyššie vzdelaní ľudia pracovať nebudú. Tých, ktorí jednoducho tú tortúru nie sú schopní absolvovať, budeš musieť vzdelávať v nižšom stupni. Budeš musieť upraviť normy pre trénerov, systém akceptácií druhu vzdelania smerom k možnosti viesť to a to družstvo.
Lubor, choď budúcu sobotu na slnečnú jarnú čistinku, sadni si na pník a pospomínaj, koľko špičkových trénerov, lekárov, psychológov, výživárov, stratégov, marketérov, PR manažérov prednášalo volejbalovým trénerom na akciách, ktoré zastrešil Tvoj štáb za posledných desať rokov. Koľko prednášok bolo o technike činností, jej chybách a ich odstraňovaní. Koľko prednášok bolo o detskom, začiatočníckom volejbale od prvého vstupu dieťaťa do haly. Spomeň si, ako Singer tuho bojoval proti tomu, aby prišla prednášať trénerom docentka neurovied, lebo som ju dohodol ja. Spomeň si, ako ste sa triasli od strachu, keď Dr. Prieložný faktami z Európy poukazoval na nedostatky systému výchovy v Trenčíne a v Nitre. Skús raz prísť medzi trénerov a vypočuj si, čo hovoria, keď počujú už sedemdesiatu - identickú prednášku trénera Čadu.
Mali sme tu päť rokov pri mužoch Taliana. Vraj mal v zmluve, tréner Čada to tam mal určite, že každý rok musí dať nejaké rozumy. Prednáška bola jedna jediná. Najskôr nás Emanuelle vycvičil, aby sme nežrali čipsy a soletky, potom spiaci prekladateľ Prokeš z toho spravil frašku a zlé tlmočenie si v nedorozumení odniesol tréner Hauer, ktorého Zanini sprdol ako škôlkara. Jedna jediná Zaniniho prednáška. Lubor, v Tvojich volebných kecoch sa objavovali aj slová výjazdy, stáže, ešteže tam neboli publikácie, vydávanie a predaj.
Slúži Ti ku cti, že za Tvojej vlády vzdelávacie normy pre trénerov nezmäkli. Toto vždy strážila Asociácia trénerov, profesný cech, ktorý nikdy nesúhlasil s názormi, že kto dáva peniaze, nech rozhoduje, kto bude u neho trénovať. Asociácia pod Tvojim velením zanikla. Si rád, lebo to bol zdroj napätia. Nahradil si to Radou pre vzdelávanie, no pri všetkej úcte vedú ju čašník a hnojár. Sorry.
V úvode som spomínal moju drahú fakultu. Myslím si, že jej existencia je dnes prežitok, v systéme vzdelávania je to úplne zbytočná, mimoriadne luxusná a neproduktívna inštitúcia. Napriek tomu, vyšlo z nej množstvo kvalitných ľudí a úroveň vzdelávania na nej by nám mnohí závideli. Parametre školy v Moskve, Belehrade, Berlíne určite nedosahuje, ale naši slovenskí tréneri, ňou vychovaní, sa vo svete nestratili. Ty si si však vykonštruoval v hlave názor, že naše reprezentácie musí viesť tréner zo zahraničia. Samozrejme, že som si nikdy neosvojil ideu, že prvotriedny tréner, kauč už tobôž nie, musí mať vysokoškolské, športovo zamerané vzdelanie. Ale prisám bohu, že za panel v Jaslovských Bohuniciach, resp. so skalpelom pred oko by som sa nepostavil. Všeobecne som presvedčený, že odborná kvalita prevažnej váčšiny trénerov je veľmi, veľmi nízka. Nielen vo volejbale.
Drahý Lubor, v dnešnom liste si ja osobne nesťažujem. V úvode mojej kariéry som chodil veľmi často ku kapacitám do Brna, v PKO som bežne sedával na tréningoch Schenka, Hančíka, Prieložného. Mal som možnosť sledovať dej v Trevise, Maaseiku, Sao Paole, Nagane. Bol som vo Viedni počúvať názory Beala, v Jablonci som počul úžasnú prednášku Gajiča, neunikli mi prednášky výživára Dr. Jirku, trénera kajakárov K4 Šooša, lekára Dr. Divalda, motivačnú prednášku hokejového Bukača. Vďačím osudu, že som pracoval dlhé roky s výborným trénerom Kalným, s podobne volejbal vnímajúcim kolegom Haníkom. Nič lepšie, ako najlepší tréner sveta Antropov, pracujúci dva roky vo VKP, sa mi nemohlo stať. Mám možnosť o volejbale debatovať s mnohými ľuďmi. Toto iní nemajú možnosť absolvovať. Na to si tu, drahý Lubor, Ty. Ty im máš dávať možnosti, Ty im máš otvárať oči. Lubor nerobíš to, pretože volejbal je to posledné, čo ťa zaujíma. Tvoj interes je to mimo, ten profit, ten konzum. Svojho času vyhodil zo Slávie UK Dr.Hančík trénera, dôvodom jeho počinu bola venovaná celá strana v denníku Šport. Hančík o.i. povedal, že najhorší tréner je tréner konzument. Máš okolo seba v práci troch konzumentov. Nerobia nič, len sa vezú. A tak tá Tvoja kára dnes vyzerá.
Iste sa v diskusii objaví názor, prečo nevzdelávame ďalej. Viem, že dnes je doba, že Tvoj súhlas k opätovnej platnosti akreditácie by sme nedostali. Nič významné by som robiť nemusel. Potvrdím lektorský zbor, adresu, IČO, odfotím halu, ale potom by si prišiel na rad Ty a Tvoj verný sluha. Musel by som čeliť starým známym argumentom, že to hnutie nepotrebuje, lebo má málo trénerov a že vzdelávať nemôže hocikto.
Drahý Lubor, toto boli Tvoje najdiletantskejšie výroky smerom k vzdelávacej problematike. Nechce sa mi dávať kuriérovi nejakú žiadosť. Platiť za to.
Tvoj Ivan