Úvaha Dr. Sepešiho po prijatí novely zákona

Dámy a páni, priatelia športu,

 

... niektorí pociťujeme potrebu trochu "odľahčiť" myšlienky a pocity, ktoré vzišli z ostatnej novely zákona o športe a najmä spôsobu jej prijatia vrátane zásadnej zmeny na poslednú chvíľu pozmeňovacím návrhom v parlamente.

Legislatívne, odborne, komunikačne, ale i politicky to mohlo prebehnúť oveľa korektnejšie pri dosiahnutí obdobných cieľov, napríklad aj čo sa týka zvýšenia podpory zdravotne znevýhodnených športovcov.

Ale nevadí, takí sme my Slováci, také je naše ešte stále vlastnou štátnosťou mladé a neskúsené Slovensko. Musíme si to aj u nás postupne prežiť, skúsiť, sklamať sa, dostať príučku, aby sme zistili, akou cestou, akým spôsobom je lepšie ísť z dlhodobého hľadiska. Čo dáva výsledkom nášho snaženia prirodzenú autoritu a čo práve naopak, vôbec nie, ... ktorá cesta, aký spôsob komunikácie nás spája a ktorý naopak skôr rozdeľuje ...

Všetci získavame vlastne poznanie a skúsenosť pre naše budúce aktivity, projekty a rozhodnutia.

Slovensko má veľké rezervy v dobrej správe verejných vecí, v užívaní "štátnej" moci i "spôsoboch". V týchto kompetenciach nemáme dlhovekú tradíciu, históriu, a ani znalosť a skúsenosť zatiaľ neprevažuje nad politickými prístupmi a rozhodnutiami. Rovnako tak nás trápi slabá vymožiteľnosť práva, ktorá s tým tiež úzko súvisí.

Potrebu/nevyhnutnosť skutočného znalostného manažmentu verejných vecí si politici a ich sponzori stále dostatočne neuvedomujú, rovnako ako si dostatočne neuvedomujeme hodnotu stability právnej úpravy, vzťahov, zmlúv, inštitúcií a ich personálneho obsadenia ..., alebo aj sociálny význam/hodnotu športových poukazov, ... či všetkého férového, poctivo dosiahnutého, presahujúceho dĺžku jedného volebného obdobia. Aspoň sa to často tak navonok javí.

Dostať znalostný manažment do štátnej správy a vnímať dočasnú správu našich spoločných verejných vecí ako honor - službu spoločnosti i ako základné východisko pre obsadzovanie pozícií v štátnej správe, to je výzva pre Slovensko a jeho lídrov.

Lebo, ako si to "my" na Slovensku urobíme, tak to budeme mať, ... nie "oni" ale "my", žiadne "oni" neexistuje, "my" SLOVÁCI prijímame rozhodnutia a nesieme zodpovednosť za to, čo bude a akou cestou sa vyberieme pri tvarovaní Slovenska, ... na začiatok to skúšame uskutočniť v športe, ktorý nám ponúka jednoduchý nadčasový princíp "fair-play", ktorému, na rozdiel od zákonov, by sme mali rozumieť všetci, aj tí čo sedia na pomyseľnej tribúne, ako aj tí, ktorí sú protagonosti, tréneri, maséri, funkcionári, sponzori alebo rozhodcovia.

Každý má trochu iný uhol pohľadu, no fair-play je spoločne pre všetkých. Sú takí, čo ho dokážu "ohnúť", no dosiahnu tým len to, že sa im to za pár dní, či týždňov rovnakou mincou vráti, a to sa im už nepáči. Vtedy chcú, aby ich ochránil systém a jeho pravidlá, ale ten je deformovaný, aj nimi a nefunguje tak, ako by mal ...

Najlepšia cesta je dodržiavať princípy fair-play, a to aj vtedy, keď nám práve úplne nevyhovuje, lebo inokedy nás ochráni a najmä nám dá stabilitu, predvídateľnosť rozhodnutí, vzájomnú úctu a dôveru, to, čo potrebuje každá zdravá komunita, či úspešný systém, vrátane štátu.

Rešpektujme sa, aj napriek odlišnosti názorov, najmä ak sa k nim dostaneme poctivými úvahami a máme k nim aj vecné argumenty. Presviedčajme sa, rozprávajme, hoci aj "odborne, slušne a hrdo". Len tak sa udrží korektná komunikácia, vecná diskusia, ktorá je predpokladom progresu a hľadania synergií v tých otázkach, kde je možné nájsť zhodu a vytvoriť spoločne pozitívny tlak.

Ak teda chceme progres, ... toto je jedna z možných ciest.

Porozmýšľajme o tom.

Dr. Peter Sepeši, 5.12.2016