Počty legionárov v lige (Dr.Hančík)

Legionári v  našej extralige.

V Denníku Šport, dňa 24.5.2017, ma zaujal (dosť negatívne) článok s názvom „Črtá sa kompromis“, „Majú pocit, že zavadzajú“ z pera novinára Pavla Kubiša. Obsahom článku je jeho rozhovor s prezidentom klubu VK Prievidza pánom Štepánkom, týkajúci sa počtu legionárov v extralige a jeho tvrdeniu, že týmto im SVF hádže polená pod nohy.
Nechcem polemizovať k viacerým  otázkam, ktoré prezident klubu v článku uviedol a kritizoval, v niektorých mu môžem dať za pravdu,  ale zásadne s ním nesúhlasím o možnosti mať  ľubovoľný počet legionárov v extraligových družstvách pre ich mimoriadny význam pre divákov a slovenský volejbal.

Vyjadrenie prezidenta SVF Halandu v uvedenom článku: Správna rada SVF uvažuje o kompromise, teda o posunutí tohto nariadenia o rok! S týmto zásadne nesúhlasíme, bolo by to neprincipiálne a náš klub bude presadzovať ponechanie pôvodného rozhodnutia SR SVF.

Práve na zasadnutí klubov extraligy mužov a žien 28. marca 2017 v Liptovskom Jáne som ocenil prístup vedenia SVF,  keď  prezident SVF Halanda prehlásil, že od ročníka 2017/18 budú môcť v ligovom zápase súčasne hrať len traja zahraniční hráči. Klub síce môže mať neobmedzený počet zahraničných hráčov, ale od štvrtého a ďalších musí zaplatiť do kasy SVF 1 000 EUR.  Následne, v apríli tohto roku, tento návrh SR SVF jednomyseľne schválila. Som presvedčený, že je to správny krok. Veď ak klub má dostatok peňazí, môže angažovať aj viacerých cudzincov, v tom je to liberálne, neobmedzujúce, ale musí vytvoriť priestor pre slovenských hráčov, často mladých, pre ich výchovu v klube a aj reprezentáciu.

Aj Slávia UK bol klub, ktorý mal v minulosti často zahraničné hráčky. Naše doterajšie skúseností so zahraničnými hráčkami sú také, že je správne, keď sa ich počet v hre obmedzí na maximálne tri. Ja by som bol dokonca aj za to, aby mohli súčasne na ihrisku hrať len dvaja zahraniční hráči a za prípadných ďalších by ale už klub platiť nemusel. Moje dôvody sú motivované výchovou predovšetkým slovenských hráčov aj s cieľom reprezentácie SR. Náš názor je ten, že keď sa jedná o tak vážnu vec, ako sú legionári v našej extralige (a to ešte môže byť rozdiel v mužskej, či ženskej), SVF má na vydanie takéhoto ustanovenia určite právo, avšak nesmie byť prijaté jeden deň tak a na druhý deň inak. Malo by mať charakter systémového opatrenia, prípadne na určité vymedzené obdobie.

Slávia UK bol prvý ženský klub, ktorý už v roku 1989 angažoval legionárku. Bola to ruská nahrávačku Ira Rabignovna Pavlova. Aj neskôr sme hrali s Číňankami a až šesť sezón s najlepšou legionárkou klubu, Brazílčankou Solange Soraes (s ňou Slávia získala tri tituly). Samozrejme to prinieslo klubu úžitok. Chceli sme sa presadiť v európskom pohári a čiastočne sme boli v tom čase aj úspešní. Ale s počtom legionárok sme to nikdy nepreháňali. Hráčky sme si sami vychovávali a často aj získavali zo slovenských klubov mladé a perspektívne. Cieľ A družstvo.
Dokonca sme s juniorkami vyhrali 1.NL a ako béčko klubu (pod iným názvom) hrali 5 rokov extraligu žien s umiestnením 2 x tretie, raz štvrté a dvakrát piate miesto. Súhlasím s prezidentom Prievidze, že dobrí legionári pomáhajú vychovávať vlastných, mladých. Tak to bolo aj u nás, keď sme angažovali top nahrávačku - Číňanku (Su Hui Juan „Soňa“), pri ktorej sa vyrástla Alica Szekélyová, neskôr najlepšia nahrávačka Slovenska, reprezentantka, teraz menom Sokolovová. Takých príkladov máme v klube viac. Poslednú legionárku sme mali v roku 2011, českú nahrávačku Jelínkovú. Za obdobie rokov 1898 až 2001 sme mali v klube až 16 legionárok. Väčšinou len jednu v sezóne. Tak ako som to už spomenul, s počtom legionárok sme to nepreháňali, nakoniec aj preto, že to bolo finančne náročné.

Môj názor je, že aby družstvo hralo ďalej špičkový mužský volejbal, bohato musia stačiť traja dobrí zahraniční hráči (polovica zostavy), len družstvo musí kvalitne trénovať, systematicky a cieľavedome vychovávať mladých hráčov. Tak budú pre mladých hráčov aj vzory a zároveň sa udrží výkonnosť. Aj pre divákov je to dobré, keď na jednej strane vidia kvalitných zahraničných hráčov a na druhej vlastných slovenských.  

Ďalšie dôvody, ktoré uvádza klub z Prievidze ako obhajobu neobmedzeného počtu legionárov, vďaka ktorým naplnili halu v uplynulej sezóne, sú účelové. Vo finálovej sérii hrala Prievidza proti Nitre, ktorá mala iba jedného legionára a hrala pekný volejbal a nakoniec nad klubom s piatimi legionármi aj vyhrala a získala titul majstra.
Podobne to bolo u žien. V ženskej extralige naša Slávia bez legionárok, prevažne so študentkami, s vekovým priemerom 20,1 roka hrala proti 1.BVK, ktorý mal najskôr tri a od januára štyri legionárky. Uspeli sme. Na naše zápasy chodí čoraz viac divákov. Vo finálovej sérii, najmä v treťom zápase sme mali tiež plnú halu Mladosť, podobne aj na zápase v európskom pohári proti tureckej Burse. Ide len o to, aby diváci v našej ženskej extralige videli nielen pekné ženy, ale najmä pekný volejbal, ich nasadenie, bojovnosť a zanietenie. Tým si vytvárajú pozitívny vzťah k divákom a diváci k nim. A to sa nám v poslednom čase chvála Bohu darí.

Na Slovensku v niektorých kolektívnych športoch nastal trend kupovania čoraz väčšieho počtu zahraničných hráčov (basketbal). To má ale veľké negatíva. Taký basketbal už má veľké ťažkosti poskladať na medzinárodnej úrovni reprezentačné družstvo mužov. Nemá dostatok špičkových slovenských hráčov. Chytili sa za hlavu a nastal obrat. Obmedzujú legionárov.
Volejbal naopak chce ísť cestou legionárov. Prečo špičkové volejbalové krajiny ako Taliansko, Poľsko, Rusko už dávno obmedzili počet legionárov na dvoch, maximálne troch hráčov, dokonca v Poľsku aj v 2.lige. Asi vedia prečo. Úroveň reprezentácie v týchto krajinách voči našej mužskej, či ženskej je asi inde.

Jedna poznámka na okraj. Prvým Slovákom legionárom bol slávny hráč „slávista“ Bohumil Golian v Taliansku, ktorý tam bol neskôr aj trénerom. Taliani sa v tom čase ešte volejbalovo učili od nás, rovanako aj ich tréneri. Kde sme dnes? Kde je dnes talianske družstvo, kde sú dnes talianski tréneri? Trénujú špičkové kluby a reprezentácie vo viacerých krajinách...

S prepáčením si dovolím smerom ku klubu v Prievidzi jednu impertinentnú otázku. Keď chcete hrať naďalej špičkový volejbal, čo vám úprimne želám, a hrať aj pre divákov, prečo ste sa neprihlásili ani do medzinárodnej súťaže MEVZA ani do európskeho pohára v ročníku 2017/18?  Veď ste mali na to možnosť a zrejme aj peniaze. Iste by to ocenili aj vaši diváci početnými návštevami v hľadisku.
A na záver ešte jedna poznámka. Legionári sa kontrahujú zahraničnými transfermi FIVB iba na jeden súťažný ročník. Nedajú sa zazmluvniť na viac rokov. Preto je zbytočne týmto faktom v diskusii operovať.

S úctou,

Dr.Vladimír Hančík

Prezident klubu