Král je mŕtvy, nech žije král - alebo žabomyšie vojny..

6.12.2017 - Na svätého Mikiho zo Žitného ostrova.

Král je mŕtvy, nech žije král.

Toto sa v histórii kričievalo pod hradom a dlhodobo sa hovorí, že o mŕtvych len v dobrom. V Poprade som mal počas konferencie veľký deň. Bol som konečne raz zase doma, snežilo a v podvečer adventnej nedele končil neobmedzený vládca vo funkcii prezidenta SVF, autokrat Halanda a spolu s ním takmer celá, ním menovaná, Správna rada SVF. Poprial som im v diskusnom príspevku šťastnú cestu do zabudnutia a veril som, že o kombináciu písmen H A L A N D A už na klávesnici nikdy nezavadím.

Počas konferencie opäť raz zazneli hlasy o nedostatočnej jednote, o polarizácii, rozdeľovaní v slovenskom volejbale. Vraj vojny žiab s myšami. Riadna chujina. Vedel som, že k týmto zvieracím duelom napíšem postrehy.
V utorok ráno som investoval 60 centov do Denníka Šport v domnení, že redaktor Pali Kubiš odprezentuje podrobnosti historického okamihu, keď sa nám vrátila po dvanástich rokoch na palubovky demokracia. Kurva, hneď na druhej strane denníka strieľa Halanda na husi, trafil ma a tak mu venujem posledné vety v mojej autorskej kariére.
Lubor píše, že jeho rozhodnutie skončiť v pozícii šéfa slovenského volejbalu (usral sa) bolo správne a je pevné, lebo aj na konferencii ho v tom utvrdilo vystúpenie niektorých delegátov. Takže:
Halanda je produkt komunizmu, dieťa volejbalu v rezorte, v ktorom sa držala huba a krok. Trénuj, hraj, prípadne urob ešte nejaké platené služby navyše a drž hubu. Dostaneš najesť, napiť v mestských reštauráciách, platenú hodnosť, byt, výhody. Len drž hubu. Opváž vybočiť.
Halanda ako čerstvý prezident SVF zakázal cez servilných trénerov hráčom z nároďáku dávať nášmu webu informácie v roku 2006 do Denníka reprezentanta. Boli sme v začínajúcej fáze webu volejbal.sk a ďaleko pred zrodom sociálnych sietí, mienili sme volejbal cez Denník hráčov popularizovať. Prispieť produktu. Pomáhať Singerovi.
Halanda umožnil Singerovi masívne protestovať proti internetovej televízii Infonet (predchodca tvHuste), aby sa neopovážil na volejbal.sk posunúť link.
Halanda dovolil Singerovi kontramediálne ataky šíriť aj o pár rokov neskôr proti Huste.tv, aby nám neposkytli embed kód na zdieľanie videa. Dnes si taký kód na video stream môže dať do mobilu každý obyvateľ Lunika.
Halanda bol ten, kto cez svoje začínajúce pavučiny v rezorte školstva intrigoval proti akreditovanému vzdelávaciemu zariadeniu VKP. A sekundárne zariadil jeho zánik.
Halanda so Singerom určili, kto bude na Slovensku vzdelávať, prednášať spolukomentovať vysielanei v RTVS.
Halanda bol cenzor reklamných bannerov na finále SP v Spišskej Novej Vsi.
Halanda na tlak kolegu Veleckého vyštval z košiara Združenie volejbalových klubov Slovenska a dodnes je finančným dlžníkom tohto subjektu.
Halanda bol ten, kto vypísal "tender" na miesto v SR SVF na pozíciu za kluby a keď sa mu víťaz výberu klubov nepozdábal, tak ho odignoroval a fukol tam nekompetentného.
Halanda vzal do svojej Správnej rady ZA KLUBY pánov Mikulu a neskôr Hirčka, ktorí si za dvanásť rokov nikdy, opakujem NIKDY za stôl s klubmi nesadli. NIKDY. Ani ŤUK. Komické bolo čítanie zasadnutí SR, na ktorom bol nimi informovaný o živote v kluboch.
Halanda tlieskal za oponou, keď zdochínala Asociácia trénerov vedená Marekom Rojkom.
Halanda bol ten, kto presadzoval inú, "modernejšiu" formu riadenia rozhodcov a nakoniec ich nebol schopný ani obliecť do rovnošaty.
Halanda bol pri tom, keď sa druholigoví hráči v Bratislave rozhodli spoločnú SVF opustiť, založiť si vlastnú ligu, lebo už nemohli počúvať tie debilné argumenty Singera o výške členského príspevku. Žiadna žabomyšia vojna, skrátka dosť bolo, povedali.
Haladna dovolil Singerovi klamať tých hore s počtom členov SVF - 16 500 oviec, keď sme štvrtinu z nich už dávno dali pod drn.
Halanda poveril Singera budovaním informačného systému volejbalu, ktorý ani po štyroch rokoch nie je plne funkčný.
Halanda nedal do programu konferencie v roku 2009 bod diskusia a argumentoval, že moderné organizácie CEV, FIVB nediskutujú. Aj teraz v Poprade touto kravinou oponoval Hančíkovi, keď žiadal diskutovať dlhšie ako tri minúty.
Halanda na tej (2009) konferencii kontroval Dr. Kalnému, ktorý apeloval na to, aby v SR sedel zástupca trénerov, že tak to by tam mohol potom sedieť hocikto.

Halanda bol autor výroku, snáď si nebudeme dopisovať, keď ho funkcionári klubov žiadali listom o vysvetlenie čohokoľvek kedykoľvek.
Za Halandu sme prišli o dve hviezdy Matiašovskú a za veľmi veľmi podivncých okolností aj o hviezdu Diviša, ktorí vzali nohy na plecia a odišli na východ sveta.
Halanda bol ten, kto stále viac a viac cestoval, lietal, vreckoval, dietoval, nedovolenkoval a na domáce haly zabúdal a zavúdal a zabúdal.
Halanda bol ten, kto nedokázal na pravidlenej porade v pondelok povedať, kto na aké Majstrovstvá Slovenska z jeho podriadených mládeže pocestuje.
Halanda odsúhlasil zloženie poradných rád a chuť iných pracovať len bral ne vedomie. Servilnosť, v českom jazyku vlezdopredlizmus je to čo má Lubor rád.
Musím sa zastaviť pri persóne Stražay. On je hovado, to je všetkým jasné, ale je to odborník a je pracant. V princípe svoju tému zvláda bezchybne. Jeho jedinou chybou je, že jeho šéf bol, Halanda. 
Slovenský volejbal rozdelil Halanda. O tom niet pochýb. Robil to zámerne. Halanda žil z volejbalu. Nie preň.
Môj otec vravieval, synu chváľ sa sám, lebo Ťa nikto nepochváli. Tak v duchu tejto jeho múdrosti ostane aj posledný (pevne verím, že dejiny v tomto prípade nebudú špirálovité) riadok textu. Nech sa chváli sám. To dokáže. A vie aj komu to má hovoriť.

Žabomyšie vojny. O nich zajtra.

Podpíšem sa až po nich.