Deťúrence naše milované

apríl 2018 - ME kadetov v Púchove.

Naše družstvo kadetov hralo v skupine v Púchove. Rusi, Belgičania, Francúzi. 0:9. Bez šance. Ešte nás čakajú Taliani. Tí sú už v semifinále, môžu nastúpiť s druhou šestkou, vyhráme a budeme v nebi. Ale inak sme bez šance. To sa len tak zdalo, že ju máme. NEMÁME. S Ukrajinou vyrovnaná partia.
Družstvo Slovenska má väčšinu hráčov sústredených v stredisku v Trenčíne. Toto družstvo sa pripravuje centralizovane druhý rok. To, že meškáme za Čechmi pravidelne o dva až tri roky prípravy je problém bývalého neschopného športového riaditeľa Mareka Prokeša. Ale to, že nemáme šancu, tkvie aj v tom, že my sme mentálne deťúrence s podbradníčkami na krku.
Videl som úvodný duel s Rusmi. Putinove somatotypy, (dobre si zapamätajte meno Fedorov Michail), výškový priemer, výšky výskokov - to porovnávať netreba. To je zbytočné. Plná tajga mladých Rusov, odkiaľ môžu nosiť hráčov do klubov vo vedrách je skrátka nedostihnuteľné. Tajgu tu nemáme. Úroveň herných činností jednotlivcov na našej a ruskej strane by mohla byť pozitívne naklonená kľudne v prospech našej strany. V ruskej komande športovala riadna kinder garden, sople im tiekli potokom. Lenže správajú sa dospelo. Sú adekvátne razantní, tvrdí a nebojácni. Naše bábätká prichádzaju do time outu ako veselé chasy. Ak pochybia, tak majú v očiach stud ako po prvej polúcii medzi paplón a plachtu. Ak sa im voľačo vydarí, prídu k trénerovi rozjarení, ako keby vyhrali svetovú ligu. Ak zahrajú na podaní eso, tak hľadajú na tribúne očami tlieskajúcu mamičku. V mentálnom nastavení prehrávame o konskú dĺžku. A tá to v koncovke setu rozhodne.
Šéftréner COP Kalný prišiel do Trenčína tuším pred tromi rokmi a po dlhých pätnástich rokoch sa hráči COP konečne v chodbách haly pozdravia. Sú prívetiví. Ten istý Kozák, ktorý bol pred časom úplne odporný vo vystupovaní, pôsobí fajn. A aj sa primerane zlepšil. Konečne tí starší hráči z COP kráčajú oproti hrdo a sú sebavedomí. Hovno síce ešte vedia, ale Kalný z nich urobil chlapov. Extraligu nikdy nevyhrajú, ale družstvo kde tu pohrýzlo. Kalného hráči pôsobia ďaleko skromejšie, (zároveň hrdo) ako predchádzajúce tlupy nagelovaných knísajúcich sa čurákov.
Kadeti, ktorých Kalný pod palcom nemá, sú zase opakom. Dojem je zlý. Vyjašené deťúrence. Neznášam pohľad, keď sa chalani pri hymne držia kolektívne za plecia, ale nedokážu spievať hymnu, lebo majú v puse cumlíky. Nikdy nehádžem všetkých do jedného vreca. Dospelo pôsobia a zrelo hrajú Suchanič, Štepánek, Porubský. Čiastočne ok je aj Vitko so Zemanom. A to sú všetko hráči z klubov. Oni nebývajú od pondelka do nedele v inkubátore pod hradom v Trenčíne. Mama im síce navarí, ale vliezať jej pod sukňu je im už trápne. Mentálne sme bez skrátka šance. Koncovka setu, zápasu je bitka. My v kúte staviame lego.
Od septembra sa presunú k doktorovi Kalnému, aby ich preliečil. Stratené dva roky. Za naše dane. Bonus - klub v Poprade je odchodmi do Trenčína rozbitý na padrť.
Mentálne huncúcstva na každom kroku. Aspoň že ten Halanda tu už nie je. Či je?

Husár Ivan so suchým ružovým. Mňam.