S Luciou Nicholsonovou - EXKLUZÍVNE PRE WEB

Apríl 2016 - reštaurácia pri hrade.

Lucia Nicholsonová (39), dve deti (Dominik 18 a Lilly 7), čakám tretie. Mal by to byť chapec. Vzdelanie stredoškolské, gymnázium, ďalej som to nedopracovala.

Vy ste zakladajúca členka SaS?

Nie, prišla som tuším v roku 2009. V tom čase som robila krízovú komunikáciu a mediálne tréningy pre rôznych ľudí, zoznámila som sa s Richardom Sulíkom a chcel aj pre seba podobné poradenstvo. Mojou podmienkou bolo nespájať ma so stranou.
Keď sa dozvedel, že sa zaujímam a venujem rómskym otázkam, požiadal ma o vypracovanie tejto témy do programu SaS pred voľbami 2010. Neskôr ma prehováral na vstup do strany a podľahla som.

Prijal od vás Sulík niekedy nejakú radu? Poďakoval?

Prijal, ale bolo to ťažké. Spočiatku to boli menej dôležité veci, tie prijímal, dôležitejšie nie. Príklad: rady v neverbálnej komunikácii prijímal, vytváral tým medzi nami určitú dôveru, ale inak je on hurikán, vždy si robil, čo chcel.

Sedem rokov mám dojem, že by mal chodiť do školy rétoriky, ak o tom spolu debatujeme, dobre že ma nevyfacká.

Myslím si, že v začiatkoch to možno nebolo až také dôležité, každý chápal, že je taký samorast, prežil si v Nemecku ťažké detstvo, je z podnikateľských kruhov, na politickej scéne nováčik.
Richard Sulík vyletel strašne vysoko a už by sa od neho očakávalo, aby sa vyjadroval bežne inak. Na chvíľu, tesne po voľbách, sa mu podarilo mať hviezdne momenty, keď začínal rokovania o možnej vláde. Mala som dojem, ako keby nám vymenili predsedu.
Iný človek, ale už opäť skĺzava do akéhosi neoficiálneho jazyka. Musí postupne stále viac a viac učesať komunikáciu. On to v sebe zrejme má, ked nám to už raz ukázal. Fakt bol za štátnika a pristalo mu. Hantírka mu podľa mňa ani nesedí.

Váš postoj k športu.

Som veľký fanúšik športu ako takého. Do 14 rokov som bola prudko obézna, volali ma Horamasa. Ja som mala vždy trochu šikmé oči, tak som si myslela, že to bude nejaká  prezývka z japončiny. Až keď prišla do triedy ešte tlstejšia spolužiačka a ju začali volať Horatuku, som pochopila. Vôbec som nešportovala, aj som chcela, ale na telesnej výchove som bola vo všetkom neúspešná. Vynahradzovala som si to veľkými dávkami čítania.
Šport ma ale veľmi lákal, začala som chodiť na karate. Mala som veľké komplexy, ale keď  som si začala všímať chlapcov, tak som začala neskutočne veľa športovať. Doma s činkami. Môj otec je veľký fanúšik fitness života, zasvecoval ma. Do fitka som nechodila, lebo som sa ešte hanbila. Veľmi tvrdo som na sebe pracovala a pomerne rýchlo som schudla 14 kilogramov. Už sa mi nikdy nevrátili.

Obehli a objazdili ste vraj na bicykli Slovensko.

Áno. Na bicykli okolo 1 500 km, to bolo v pohode. Neskôr taká kombinácia. Bicykel a beh. Chytila som zápal okostice, strašné pľuzgiere, 60 km denne, mali sme s Nicholsonom jeden bicykel a po polovici sme sa striedali. Stratila som podkožný tuk a tri roky som nemala menzes.
Keď som začala pred sedemnástimi rokmi behať, nechápala som, ako a kam každý deň beží Nicholson. Verejnosť pokukávala po spotených bežcoch s dešpektom. On ma k tomu postupne priviedol. Dal mi prečítať knihy súvisiace s behom, v ktorých sa písalo, že beh v mozgu aktivuje centrá, ktoré zlepšujú o.i. aj učenie sa cudzích jazykov, vraj sa aj inak vníma hudba. Začiatky som mala veľmi ťažké, ale dnes je beh mojou veľkou láskou.

Maratón?
Mám štyri odbehnuté, s osobákom 3:40.

Ako vyzerala kríza a kedy nastala?

Ja som ju mala pomerne neskoro, na takom 35. kilometri. Stena. Úplná stena. Bolesti, stav na vracanie, všetko moje vedomé ja mi vravelo zastaň. Niečo podobné som zažila pri zoskoku s padákom. 4 000 metrov podo mnou, keď som sa postavila k tým dverám, všetko vo mne mi hovorilo neskáč. Skočila som. Asi nastúpilo niečo iné. Rada sa prekonávam.

Gerlach?

Jasné. Viackrát. Na Slavkovský štít som sa vytrepala s dvojtýždňovým synom v šatke. Hore som kojila. Tento štít mám v obľube.

Loptové hry?

V tom som úplné teľa. Nič, absolútne nič. Ja sa loptám uhýbam. Svokrovci ma v Kanade prihlásili na tenis, skončila som v kategórii oslabených a sedemdesiatnikov. Ak na mňa letí lopta, ja sa musím uhnúť. Pre mňa, a to neviem prečo, to nie je žiadna výzva.

Vy teda nemáte zažité zo športu žiadne víťazné chute. Maratón vyhrať nemôžte, asi ani triatlon.
Presne tak, ale ja mám rada výzvy, prekonávanie seba samej, posúvanie prahu bolesti a podobne.

Ste tehotná, ešte beháte? Dá sa dlho.

Nie, teraz nie, som opatrná.

Naposledy ste potratili, prečo?

Nikto nevie. Stalo sa to v šiestom mesiaci, celé to bolo zvláštne. Nik nevie. Teraz sa cítim výborne, som rovnako v šiestom, ale cítim sa super. Rozhodne nebehám, ale ani vtedy som nebehala. Bývalo mi zle a nemala som chuť, teraz sa cítim dobre, ale možno sa trochu bojím. Nechcem riskovať. Každopádne už mi behá po rozume kúpa vozíka za bicykel.

Koľko pracujete?

Rôzne. Aj keď nie je v parlamente schôdza, som určite cez sedem hodín v kancelárii. Stretnutia, rozhovory, články, ten kto chce robiť, robí. Mohla by som nerobiť aj nič. Mňa by to ale nebavilo.

Prečo v poslednom volebnom programe SaS nebola ani jedna veta o športe? To je výsledok sedemročných diskusií v strane.

Podľa mňa je žiaľbohu šport iba okrajová téma, hovorí sa o ňom intenzívne iba keď je tu Sagan. My nemáme odkomunikované tieto tradičné názory o obezite detí, u nás nie je rozvinutý univerzitný šport. V Amerike je talentu z chudobnej štvrte jasné, že ak chce mať vysokú školu, tak jedine cez šport.
Saska je skrátka zrkadlo spoločnosti, preberá iba témy, ktoré hýbu spoločnosťou. Nechcem odbočiť, ale mne sa podobné stalo s rómami. V programe 2010 boli, potom v roku 2012 menej, neskôr prišli témy s utečencami a teraz to už téma v SaS takmer nie je. Nedostala sa ani do Agendy 2020. So športom to je zrejme rovnako.

Prečo to tam nie je? Ani jedna veta.

Asi to súvisí aj s tým, kto v SaS športuje. Podľa mňa my do veľkej miery venujeme pozornosť témam, ktoré diktuje spoločnosť. Namiesto toho, aby sme témy určovali aj my. Nie sú nezaujímavé a nie sú nedôležité. Keď je vedenie SaS (zrejme s výnimkou Mihála) presvedčené, že šport dôležitý nie je, tak to jednoducho téma nebude.

Ale pokulháva aj životné prostredie napríklad. Ochrana zvierat, šialené výruby stromov to by SaS zaujímať mohlo, to sú zvučné debaty. V kultúrnom poslaneckom výbore v parlamente SaS nemá ani nohu.

Áno, my sa dobrovoľne vzdávame tém, na ktoré máme aj kvalitných ľudí. Stále vravím Sulíkovi, že neberie do úvahy synergický efekt, neustále sa presadzujeme iba ako strana ekonómov a myslím si, že toto je už prežitok.

Sulík je veľmi ekonomicky zameraný človek. On predsa vie, že šport je veľký biznis, on si dokáže vyčítať z tabuliek mnohých analýz, ako sféra športu prispieva štátu do mešca, ako šport život ľudí všelijako sekundárne pozitívne ovplyvňuje.

Možno mu treba tie tabuľky stále predhadzovať pred oči. Možno sa veci začnú meniť. Ak je Rišo o niečom silno presvedčený, tak ide za tým ako buldog. Je to skrátka mimo jeho život.

Čo je podľa vás pre tento štát dôležitejšie, dekriminalizovať marihuanu, alebo držať slovo. Čo je pre dieťa v škole horšie, vypísať kolonky rodič jeden, rodič dva (obaja rovnaké pohlavie), alebo keď na dieťa Žitňanskej alebo Procházku ukážu spolužiaci prstom, že vaši klamali a prebehli. Ako to vnímate?

Fúha.Ťažká otázka. V žiadnom prípade by som neriešila ich deti, lebo je to intímne, ale ak by som si ja ako dieťa vyberala, tak chcem radšej dve mamy ako klamárov. To nám predsa ukazuje aj okolitý svet. Ak si na tú inakosť spoločnosť navykne, tak ju prijme.
My sme to tu dlho potláčali a nevieme s tým vôbec narábať. Ak sa to stane možno normou, tak sa nad tým nikto už nepozastavuje. Každý sa však vždy pozastaví nad tým, ak je niekto klamár. Alebo by sa minimálne v slušnej spoločnosti aspoň mal.

O čo príde vaše dieťa, keď bude tráviť veľa času v parlamente?

O nič. Podľa mňa o nič. Jeho stredobodom vesmíru budem ja a môj partner. Najdôležitejšie pre neho bude, aby som bola ja pri ňom fyzicky prítomná. Moja dcéra mala dva mesiace a syn mesiac, keď som šla do práce, nikto sa nad tým nepozastavoval, lebo som bola neviditeľná. Moja kancelária v NR je predpokladám deratizovaná, sú tam dobré energie. Okrem mňa sú tam moji fantastickí poradcovia, pravdepodobne si za vlastné peniaze zaplatím jedno dievča na to, že ak budem ja v rozprave, tak mi na ňu dohliadne. Váhostav tu porobil pri hrade také krásne "betónové" záhrady, že nič krajšie na kočíkovanie na okolí nie je.

Využívate vo svojej práci fakt, že váš bývalý manžel je vynikajúci investigatívny novinár?

Nie. Mám s ním dodnes výborný vzťah, sme takmer v dennom kontakte, deti máme v striedavej starostlivosti, je to fantastický človek, máme sa veľmi radi, hovoríme - dúfam vzájomne - o sebe pekne. On nikdy nevyužíval to, že ja som v politike a ja jeho funkcionalitu. On si ma vzal a prežili sme spolu dvanásť rokov. Na to som hrdá, pretože je to veľmi náročný človek a nevzal by si žiadnu trúbu. Má to výpovednú hodnotu.

Denník N s vami urobil pred voľbami veľmi odvážny rozhovor, v Liberálnom dome bolo zemetrasenie, ale získali ste 85 000 krúžkov. Veľmi veľa. Strana dosiahla výsledok, o akom sa členom ani nesnívalo. Pomohol článok veci?

Domnievam sa, že všetci voliči, ktorí boli tesne pred voľbami na odchode od SaS pre témy o utečencoch, pre svojráznu rétoriku jednotlivcov v SaS, sa po spomínanom rozhovore vrátili. Dali nám ešte šancu. Jednoducho bolo dôležité ľuďom povedať, že nie sme homogénni, že máme rôzne názory na rovnaký problém. Zaujalo ich, že názory môžem povedať slobodne a že je fajn, že ma za ne ráno nevyhodia zo strany.

Sulík v rozhovore pre volejbal.sk rozhovor okomentoval tým, že v zásade proti kontroverzným názorom nemá nič, ale strašne mu vadila nelojálnosť Lucie Nicholsonovej k nemu cez vetu, že on je posledný, koho by ste sa zastali. Lojalita. Ste lojálna k šéfovi?

Lojálna som, a on by to mal v prvom rade vedieť. Malo by mu byť jasné, ako som sa k nemu postavila, keď sme riešili kľúčové veci jeho budúcnosti, budúcnosti SaS-ky.
Týka sa to aj rozhodovania v procese voľby, kto nám bude šéfovať, či Kollár, alebo on, pri straníckom rozkole. V kľúčových situáciách som bola vždy na jeho strane.

Takmer ste však zahučali.

Musím povedať, že tam boli rôzne emócie, pre mňa veľmi prekvapivé, naozaj som nečakala, že to spôsobí tak silnú búrku v šerbli, ale našťastie sme to všetko zvládli a ide sa ďalej. Ja sa nikam nechystám, som v tej strane rada.

Poznáte Dr. Ostatníkovú?

Meno mi niečo hovorí. Osobne ju nepoznám.

Je to vedkyňa, ktorá sa zaoberá neurovedami, na ich základe skúma o.i. rozdiely v mozgu medzi mužom a ženou. Nie je úplne nadšená, opakujem na základe vedy, že sú v politke ženy.

Zaujímavý názor, ktorý počujem prvý raz a verím, že je na to aj nejaké vysvetlenie, ale ja to chápem tak, že je dôležité, aby ženy v politike boli, a nie hocijaké. Aby neboli len do počtu v krásnych lodičkách, s nádhernými kabelkami a potom sú ticho. Musia byť v politike ženy, ktoré sa vedia ozvať, ktoré dokážu hovoriť k veci, vyberajú si silné témy, v ktorých sú rovnocenné s mužmi.
Chápem to ako určité vyrovnávanie dvoch svetov. Mužov a žien. Iveta Radičová to dokázala. S odstupom času si neviem vôbec predstaviť, čím musela prechádzať, keď mala pod sebou ministrov a ešte aj jej vlastní zo strany SDKU jej najviac škodili. Ona zrejme v závere zlyhala, ale inak klobúk dole.

Neskončilo to zle (pád vlády) práve preto, že to bola ženská? Spomínaná pani doktorka má takýto výrok: ženám s nízkym testosteronóm ani nenapadne, aby bojovali. Tvrdí, že poslanie žien nie je robiť politiku.

Aké je naše poslanie?

*

Ste naivná?

Som idealista a asi aj naivná do určitej miery. Zas a znovu. Mám za sebou mnoho sklamaní, ale super je, že sa stále dokážem niečomu nadchnúť, veriť v nejaký ideál, naštartovať sa a ísť ďalej. Aj keď sa mi niečo nevydarí, príde s tým zrealizovanie mnohých, nie nedôležitých postranných vecí. To je moja povaha a teší ma, že som ešte nevyhorela.

Žitňanská prebehla, nemali ste ani tušenie?

Keď zahlasovali so smerákmi za protiteroristický balíček, tak mi trošku padli ideály, lebo som k Žitňanskej oddávna dosť vzhliadala, už aj ako novinárka. V parlamente sa mi však už viackrát zdalo, že sa zachovala ako také háďa. Trošku som v ňu vieru strácala, ale naozaj by som nikdy nepovedala, že až takto dokáže otočiť. Bolo to na nej veľmi vidieť.

Ľutujete, že Sulík nie je premiér a vy sedíte v Bruseli?

Vôbec.

Ja hej, lebo ste mi sľúbili, že otvoríte v Bruseli tému zdierania volejbalových hráčov poplatkami za transfery.

Neviem, či by som tam vôbec šla. Sulík nastavil v európskom parlamente veľmi vysokú laťku, postojmi v kľúčových témach, ktoré budú v Bruseli ešte dlho rezonovať. Ja s niektorými názormi nie celkom súhlasím, nevedela by som držať tú líniu. Kandidovala som v eurovoľbách na päť rokov a nie na to, aby som v treťom roku niekoho striedala. Po tretie, dostala som vo voľbách do NR od ľudí príliš veľa krúžkov na to, aby som teraz povedala, že idem do Bruselu. Veľmi som sa tešila na to, že pôjdem nazad na ministerstvo práce s Jožom Mihálom a dotiahneme vecí z predchádzajúceho obdobia.

Nemal ostať na Slovensku aj predseda SaS? Váš názor, nie davu.

Zahral to férovo, neoklamal, ale osobne si myslím, že získal veľmi veľa hlasov. Také množstvo, že sa stal líder opozície a mal ostať doma. Ľudia mu dali dôveru.

Niekde ste spomenuli, že ak by SAS neustála voľby, vy odídete z politiky, založili by ste si nejakú agentúru.

Krízovú poradňu pre ženy, striedavá starostlivosť, porozvodové aspekty žien, odložené ženy po štyridsiatke, ktoré manžel vymenil za neviem čo. Ty si len žehlila a to nie je sexi. Odchádzam.
Taká žena je úplne stratená. Mnohé ženy sa po svadbe tak fixujú na manžela a rodinu, že si neudržia ani svoje priateľstvá. Trvá im veľmi dlho, kým sa dokážu preniesť cez to bolestivé obdobie a ja by som im v tom chcela pomáhať. Aj prostredníctvom športu.

Vy ste boli v skupine poslancov, ktorí pripomienkovali zákon o športe. Vy ste robili na ministerstve práce. V zákone je schválená taká čudnosť. Individuálny šport môže ísť v duchu živnosti, v kolektívnom sa posudzuje činnosť športovca ako závislá práca a klub ho musí normálne zamestnať. Hráč nemôže fungovať na živnosť. Hlupota, nie?

Všetky počudné rozdiely, rôzne skupinkovanie, výnimky v zákone, sú vždy blbosť. Na nich sa potom zákon zosype.

Oplatí sa o to zabojovať?

Jasné. Môžme pripraviť návrh novely.

Pani Nicholsonová - zdieranie hráčov cez transfery. Predstavte si, že idete žiť k jazeru do Ženevy, na rohu ulice pracujete ako kvetinárka, máte cez 40 rokov a chcete hrať ešte nejakú nižšiu, event. aj najvyššiu súťaž vo volejbale. Potrebujete k tomu súhlas Slovenskej federácie volejbalu a systém vás prinúti zaplatiť za pečiatku za transfer. Ak ste v súťaži, ktorá je naviazaná na súťaže európskej federácie volejbalu, tak klub, ktorý vás angažuje, musí platiť aj jej. Svinstvo najhrubšieho zrna. Platíte každý rok. Tak je to vo volejbale.

Z akého titulu?

Tak sú nastavené pravidlá. Podľa mňa sa to musí zakázať v Bruseli.

Myslím si, že pre Sulíka by to mohla byť v europarlamente super téma. Určite to bude trvať veľmi dlho. Problematike veľmi nerozumiem, ale vnímam to ako čisté zdieranie a mohlo by sa to kľudne začať riešiť aj v našom parlamente. Ideálne by bolo, aby dotknutí hráči podali podnet. Cez Sulíkovu asistentku sa to dá určite v Bruseli posunúť.

Je to jediná šanca, pretože hráči nemajú na to, aby sa súdili cez európsky športový súd (CAS).

Ja stále nechápem prečo by mali platiť, z akého dôvodu. Veď to nevyzerá ani na províziu, ktorú vezmú za aktívne riešenie ich odchodu do zahraničia.

Presne tak. Je to obyčajné nechutné zderstvo. Ak si hráč zoženie agenta, ktorý pre neho pracuje, tak je logické, že ten si vezme za svoju prácu odmenu.

Je zrejme vhodné, aby sa zistilo, ako je to s inými športami, spojiť to a predložiť návrhy. Téma je to pekná, zaujímavá. Mne sa to zdá, ako totálny precedens, veď ak by si toto vzali za vzor iné činnosti, kde by sme skončili.

Ďakujem za rozhovor

Ivan Husár pre www